Prebuď sa Slovensko, prebuď sa konečne a voľ zelenú cestu budúcnosti! Tlačiť

Je to poľnohospodárstvo, ktoré by nás ako krajinu malo živiť. 

V poctivom ekologickom poľnohospodárstve si   ľudia znovu začínajú vážiť život okolo seba -  a starajú sa aj o  život v pôde, o život rastliny a hlavne prestali aj  zvieratá brať ako vec, či tovar a podľa toho sa aj prakticky správajú  a konajú.

Chcel by som napísať niekoľko ďalších riadkov o pestovaní v zdravom poľnohospodárstve, v ktorom už desať rokov pracujem. Verím, že mnohí  poľnohospodári, alebo aj politici sa budú môcť inšpirovať, aby postupne vznikalo viac a viac vedomie a politická vôľa pre zdravé poľnohospodárstvo, ktoré sme určite dlžní budúcim generáciám.
 Potraviny, plody by mali byť  "nositeľmi živín ", ktoré by mali čerpať zo zdravej pôdy!

Žiaľ v dnešnej rýchlej dobe obsahujú potraviny oveľa menej živín, ako tomu bolo kedysi a koľko by ich naše telo potrebovalo, aby zostalo zdravé a výkonné. Živiny ako  vitamíny, enzýmy, minerálne látky, stopové prvky, aminokyseliny, bielkoviny, kyseliny tukov, sekundárne rastlinné látky a ďalšie sa tvoria v zdravej pôde, z ktorej ich rastlina prijíma a vytvára aj arómu, teda chuť. Kedysi naše potraviny chutili vynikajúco... Dobrý príklad sú rajčiny z dovozu..., ktoré vôbec nechutia ...

Vyčerpané  pôdy,  prehnojené a  zaťažené umelými hnojivami - jedmi,  močovkou a hnojom  ako aj odpadmi z bitúnkov, ktoré  sa na ne sypú,   nám  nemôžu darovať plody s vysokou kvalitou ako to bolo kedysi.

Potraviny, teda plody dopestované v brutálnom agrárnom poľnohospodárstve sú takmer bez energie a výživovej hodnoty, musia byť dodatočne aromatizované(napríklad glutamánom alebo kvasnicovým extraktom), aby vôbec nejako chutili.

Dôvody, že prečo sa produkujú potraviny, ktoré nechutia a musia sa upravovať, aby vôbec chutili sú, že v dnešnej dobe ide o to, aby sa potraviny produkovali veľmi rýchlo, vo veľkých množstvách a veľmi lacno. Globalizovanie a konzumný spôsob života sú hlavnými príčinami...

Ešte pred pár desaťročiami obyvateľstvo  dávalo na obživu viac ako polovicu svojich príjmov a dnes je to len niečo medzi 15 až 20 percentami. Myslím, že tá tendencia je  všade v  Európe dnes podobná, že ľudia dnes míňajú  peniaze na dovolenku, voľný čas, autá, domy a chcú mať peniaze na iné veci, no v konečnom dôsledku na úkor zdravých a aj zodpovedajúc drahších potravín. A tu su ukazuje, že riešenie je hlavne v zmene myslenia... nášho konzumného spôsobu myslenia...

Je prirodzené, že poľnohospodári musia z niečoho žiť. Ako sa im však darí, keď sú nútení produkovať stále lacnejšie, to vidíme na ich protestoch. Bez dotácii nedokážu prežiť!!! Dnešné brutálne globalizované agrárne poľnohospodárstvo je zamerané hlavne na živočíšnu výrobu a na pestovanie obilia. Cenová vojna veľkých koncernov za posledné desaťročia zničila väčšinu malých poľnohospodárskych podnikov. Je to skutočná katastrofa!

Ako to bolo kedysi?

Poľnohospodár kedysi dostal naspäť od zákazníka za chlieb  v hodnote 1 eura až 34 centov. Ako je to dnes? Poľnohospodár dostane naspäť v tom istom prípade 3  alebo 4 centy!!!  Poľnohospodár musel zmeniť svoje myslenie a musel sa stať racionálnejším. Malé podniky "vymierali" rad za radom, pretože viac nemohli pracovať hospodárne. Dnes je všetko  koncetrované na agrárnu veľkoprodukciu, aby sa produkovalo lacno.

Podnik, v ktorom poracujem vypracoval koncept podobne ako to bolo kedysi, totiž  "od pestovania - cez  spracovanie - až po predaj zákazníkovi - všetko z jednej ruky". V takomto kolobehu nie je žiadny medziobchodník, ktorý by ťahal peniaze kdesi v strede, a neobchoduje sa ani s akciami, ale naopak poľnohospodár tu dostane spravodlivú cenu za to, čo dopestuje.  To znamená  z horeuvedeného príkladu, že dostane namiesto 3- 4% až viac ako 30% naspäť. Teda, keď predá žemlu za 1 euro dostane priamo 30 centov naspäť. To ho robí silným a nezávislým a  v porovnaní s inými firmami môže ponúknuť úplne inú kvalitu. Môže investovať do strojov a inovácie celého chodu podniku.

Prax potvrdzuje, že potraviny s nízkou hodnotou kvality majú ohromný vplyv na naše zdravie. Napr. americká  "Mental Health Foundation" potvrdila fakt, že v posledných rokoch   a desaťročiach kvalita potravín výrazne klesla, a že to má  priamy vplyv tiež na zdravotný stav a psychickú rovnováhu obyvateľstva.

Je faktom to, že živiny obsiahnuté v rastlinách stále viac miznú, pretože mizne život z pôdy. Sú to častice, ktoré telo nevyhnutne potrebuje, aby fungovalo a mohlo uskutočňovať látkovú  výmenu, teda efektívne tieto živiny premieňať a keď tieto ubúdajú, potom to má bezprostredný vplyv na imunitný systém a mnohé ďalšie telesné funkcie. Chemikálie ako napr. pesticídy, herbicídy, fungicídy, ale aj antibiotiká, ktoré sa dostávajú cez rastliny, ale aj cez pôdu a pitnú vodu do nášho organizmu  ho zaťažujú vo veľkej miere. Tieto jedovaté prostriedky proti  burine a škodcom sa rozkladajú len veľmi ťažko a trvá to tisíce rokov.

Dobrý je aj príklad s antibiotikami. S hnojom a močovkou sa na polia dostávajú neuveriteľné množstvá antibiotík a iných liekov, ktorými sú kŕmené zvieratá, aby neochoreli  v masovom chove dobytka. Otázka je prečo sú choré? Lebo sú držané v nedôstojných podmienkach, ktoré sú rajom pre všetky možné baktérie. Baktérie vytvárajú rezistencie na rôzne druhy antibiotík, tak že keď človek ochorie, žiadne mu nezaberajú. Je to skutočná časovaná bomba a nikto to nechce vysloviť nahlas...

Málokto vie, že močovka, keď sa vynáša na polia zaleptáva pôdu na niekoľko dní. Často pri jazde autom okolo polí cítime tento zápach. To znamená, že pôda je na celé dni uzavretá a mnoho miliárd mikroorganizmov, teda život v pôde, ktorý vytvára živiny, uhynie. To, čo by v mnohých prípadoch malo byť odstránené ako výnimočný odpad sa teda vylieva po miliónoch litroch na polia. To je katastrofa aj pre spodné zásoby vôd. V močovke a hnoji boli okrem antibiotík  a ehec baktérii, dokázané dokonca ťažké kovy a prióny z BSE.

Aby pôdy zostali zdravé, musia sa starostlivo udržiavať. Musia sa "kŕmiť":), to znamená ako kedysi je veľmi dôležitý trojročný systém poľnohospodárstva. To znamená dva roky pestovanie a rok odpočinok teda úhor. Počas tohto roku odpočinku sa dané pole dokáže dobre zregenerovať.  To čo na ňom počas tohto roku rastie sa vždy zožne a nechá na ňom ležať prípadne len na povrchu do neho jemne zapracuje, zaorie. Taktiež sa môže do neho zapracovať aj lístie z lesa alebo otruby z obilia alebo  iné zelené zvyšky z rastlín, z úrody ako aj hráškový šrót a mnoho iného. Takéto zelené hnojivo je najlepšou "potravou" pre bohatý život v pôde - pre väčších a menších spolupracovníkov v pôde.

Určite sa niekto spýta, že či s takýmto poľnohospodárstvom ako kedysi, možno uživiť svetovú populáciu. Tí, ktorí tvrdia, že nie, sa veľmi mýlia. Fakty hovoria za seba. Uvediem tu len niektoré.

Pred 100 rokmi kedy ešte neboli hnojivá a množstvo hnoja a močovky, bola úroda z jedného hektára približne 2-3 tony obilia. Približne takúto úrodu máme aj v našom podniku teraz. V brutálnom agrárnom poľnohospodárstve  je to u niektorých druhov pšenice  dokonca 5 až 6 násobok, teda aj 10 ton. Avšak na úkor čoho a koho?  To je vykorisťovanie prírody. Keďže má príroda a človek dlhý dych, môže to ísť určitú dobu dobre, avšak raz príde kolaps. V dnešnej dobe zažívame konkrétne dôsledky tohto nemúdreho zaobchádzania s prírodou. Kvalita potravín rapídne klesá a človek potrebuje stále viac doplnkov výživy, lebo živiny v potravinách ubúdajú. Polia v ekologickom poľnohospodárstve naproti tomu netrpia ani pri najmenšom, práve naopak príroda tu rozkvitá a potraviny sú plné živín.

Ako je možné, že v dnešnej dobe toľko miliónov ľudí musí hladovať a denne zomierať hladom? Táto rozprávka o svetovom hlade, ktorú tak často počujeme, nám je predkladaná z určitých dôvodov a má svoje pozadie. Namiesto toho aby spločnosť teda svetová politika konala múdro smerom k vyriešeniu tohto svetového problému, za ktorý by sme sa mali ako ľudstvo hanbiť, sú skutočnosti prekrúcané tak, aby jednoduchý občan podporoval tých, ktorí chcú ešte väčšie výnosy úrody a chcú na to nasadzovať aj genetickú technológiu.

Každý človek si určite podvedome praje, aby nikto na svete nemusel hladovať. Svetové obyvateľstvo malo v roku 2004 6,4 miliárd ľudí. Svetová úroda obilia v tomto roku bola 2,23 miliárd ton. Keby toto množstvo bolo spravodlivo rozdelené, dostal by každý človek 0,96 kg obilia na deň! Avšak v podstate nepotrebuje nikto viac ako 250 gramov denne! Kde potom zostáva tých zvyšných ca. 700g. Viac ako 50% sa používa na produkciu mäsa, 25% je strata nesprávnym skladovaním a len 25% sa používa na produkciu potravín. A keby bolo aspoň týchto 25% spravodlivo rozdelené, nemusel by nikto na Zemi hladovať! Teda keby ľudia jedli menej mäsa alebo dokonca žiadne a starali sa zodpovednejšie o úrody, potom by takýto spôsob poľnohospodárstva, ako to robíme u nás v podniku, uživil všetkých ľudí momentálne žijúcich na Zemi ba dokonca ešte viac.

Chce to však vôľu, lebo ako vieme kde je vôľa tam je aj cesta... Ale ako sa hovorí "obilie chudobných končí v bruchu dobytka bohatých".

Na tomto mieste chcem poukázať i na to, ako sú držané zvieratá v masovom chove, pretože verejnosti sa tieto veci zámerne neukazujú, čo je pochopiteľné, pretože keby verejnosť videla scény z masového chovu alebo z bitúnkov príliš často alebo počula hrôzostrašné kvíčanie zvierat pri ich zabíjaní na bitúnku v akorde, určite by denne pribúdalo veľa vegetariánov. Napríklad sa zvieratá v maštaliach často nemôžu ani len otočiť v úzkych boxoch, zavreté bez svetla v oceľových chlievoch s mrežovou podlahou, cez ktorú prepadajú ich výkaly, musia žiť v žieravej atmosfére často s otvorenými ranami, ktoré si navzájom hryzú. Denné svetlo vidia prvý krát na ceste na smrť. Je to len jeden príklad. Ľudia nepoznajú dennú realitu masového chovu dobytka a ani bitúnkov, ale napriek tomu nesú zodpovednosť za toto dianie. Je to veľmi smutná realita.

 

Slovensko prebuď sa! Prebuď sa konečne a voľ zelenú cestu budúcnosti!

V rukách voliča a spotrebiteľa je moc, ktorá  keď si ju uvedomíme, je oveľa väčšia ako moc politikov!

Dopyt vytvára ponuku!

Prosím šírte tento článok, aby čo najviac ľudí pochopilo, že nastal čas prebudiť sa a postarať sa o to, aby naše deti mali lepšiu budúcnosť...

 

Súvisiace videá:

Prvý dokument je z roku 1995. Je to alarmujúce ako sa fakty v ňom potvrdili a znásobili...


Čítajte viac: http://dolezite.sk