Oficiálna stránka Obce Malatiná
Home Obecná tabuľa Staviame podľa zákona
Staviame podľa zákona PDF Tlačiť

Staviame podľa zákona

 

            Stavebná činnosť sa v Slovenskej republike riadi zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších noviel, laická i odborná verejnosť ho pozná pod pojmom „Stavebný zákon“. Ten stanovuje stavebníkom povinnosť realizovať stavbu iba na základe povolenia – čo značí, že pre každú stavbu je potrebné povolenie stavebného úradu – čiže obce. Následne sa z klasického procesu povoľovania stavieb stavebným povolením vyčlenili drobné stavby, ktoré sa môžu povoľovať jednoduchšie – a to ohlásením. Aj pri ohlásení je stanovený postup, ktorý je potrebné dodržať.

Drobné stavby

            Podľa ustanovení stavebného zákona drobnými stavbami sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie. 

Drobné stavby môžu byť:

·         prízemné, ich zastavaná plocha nesmie presiahnuť 25 m2 a nesmú byť vyššie ako 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení

·         podzemné, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy

·         prípojky na verejné siete – napr. kanalizačná, vodovodná, plynová, elektrická

·         oplotenie.

Podmienkou je, že vždy musia plniť doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe, napr. k rodinnému domu, bytovému domu, alebo k inej stavbe, ktorá je na pozemku prioritná.

V bežnej praxi sú najčastejšie realizovanými stavbami hospodárske budovy – tzv. zadné stavy, sklady, letné kuchynky, altánky, rôzne prístrešky a pod. a teda každá takáto stavba si vyžaduje povolenie. Stavbou sa totiž rozumie aj napr. montovaný alebo hotový stavebný výrobok (plechová garáž, záhradný domček alebo altán zakúpený napr. v Baumaxe), stačí, že na jej položenie sa vyžaduje úprava podkladu – zámková dlažba, štrkový podsyp, betónové lôžko a pod..

Proces ohlásenia znamená, že stavebník, ktorý chce stavbu realizovať, oznámi tento svoj úmysel obci spravidla formou vyplnenia predtlačenej žiadosti a priloží podklady, z ktorých obec posúdi vlastnícke vzťahy k pozemku a technické riešenie.

Povinnými prílohami k oznámeniu sú:

·         list vlastníctva, alebo iný doklad o tom, že stavebník má právo na pozemku stavbu zriadiť, t.j. že je vlastníkom, nájomcom, alebo má iné právo.

·         stavebné riešenie stavby – tzv. jednoduchú dokumentáciu, z ktorej bude zrejmé, na ktorom mieste a s akým odstupom od susedných pozemkoch bude stavba osadená, aký bude jej pôdorys, aká bude jej výška, aká konštrukcia strechy a aký sklon a na aký účel bude užívaná

·         súhlas vlastníka susedného pozemku, ak je pri realizácii stavby nevyhnutné použiť susedný pozemok

·         ďalšie podklady, ktoré si obec vyžiada za účelom zistenia spoľahlivého stavu veci (napr. vyjadrenie okresného úradu k realizácii stavby na záhrade, ornej pôde, lúke alebo inej poľnohospodárskej pôde

·         správny poplatok za podanie ohlásenia je 10 € pre fyzickú osobu, 30 € ak je stavebníkom právnická osoba.

Obec predložené podklady posúdi a ak je to možné, oznámi stavebníkovi, že nemá voči ohláseniu drobnej stavby námietky. So stavbou môže začať až po prevzatí oznámenia a začína mu dvojročná lehota, počas ktorej môže stavbu realizovať. Pri realizácii stavby je povinný dodržať jednoduchú dokumentáciu a stavbu realizovať podľa nej. V prípade, že stavbu v stanovenom čase z rôznych dôvodov nestihne dokončiť, môže si požiadať o predĺženie tejto zákonom stanovenej lehoty a obec mu spravidla vyhovie (za predpokladu, že sa výrazne nezmenili pomery navrhovanej stavby).

            V opodstatnených prípadoch, hlavne v prípade, ak môže realizáciou stavby dôjsť k obmedzeniu, prípadne zamedzeniu práv a právom chránených záujmov tretích osôb, môže obec určiť, že drobnú stavbu je potrebné povoliť stavebným povolením. Spravidla sa tento postup uplatňuje napr. v prípade, ak by došlo napr. k zamedzeniu vecného bremena - prístupu na iné pozemky, v prípade odlišných záujmov spoluvlastníkov a pod.. V takom prípade sa stavba povoľuje stavebným povolením aj v prípade, že spĺňa všetky podmienky pre drobnú stavbu.

Priestupku sa dopustí a pokutou do 332 € sa potresce ten, kto uskutočňuje drobnú stavbu, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce, ktoré treba ohlásiť, bez takéhoto ohlásenia alebo v rozpore s ním. Stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 13 277 € právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje drobnú stavbu, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce, ktoré treba ohlásiť, bez takéhoto ohlásenia alebo v rozpore s ním.

Stavebníci zvyčajne povinnosť ohlásiť stavbu opomenú z dôvodu, že o nej nevedia, prípadne si myslia, že to nie je stavba a nie je potrebné ju ohlasovať, ani inak povoliť. Stávajú sa však aj prípady, kedy o tejto povinnosti vedia, ale úmyselne si ohlásenie nepodajú a odôvodnením, že ani ostatní susedia si nič neohlasovali. Z dlhodobej praxe je možné konštatovať, že takéto uvažovanie je len na škodu stavebníka. Vec, ktorú je možné priamo na obecnom úrade dnes vybaviť s minimálnymi nákladmi a za prijateľný čas, bude v prípade realizácie stavby bez ohlásenia stavebník v budúcnosti riešiť s podstatne vyššími nákladmi na vydanie dodatočného povolenia stavby v riadnom a časovo i finančne náročnejšom správnom konaní. Navyše, obec je ako stavebný úrad povinná v prípade realizácie stavby bez ohlásenia začať priestupkové konanie, príp. konanie o správnom delikte v prípade, ak je stavebníkom právnická osoba. Výsledkom tohto konania je peňažná sankcia, ktorá je v prípade nezaplatenia vymáhateľná napr. exekútorom.

Opomenutie tejto povinnosti sa stavebníkom v mnohých prípadoch nevypláca aj z dôvodov, že nevysporiadané stavby na pozemku môžu byť prekážkou pri rôznych procesných úkonoch, ako je napr. dedičské konanie, vybavovanie hypotekárneho úveru, predaj nehnuteľnosti a pod. Ak stavba nie je povolená, tak po právnej stránke neexistuje a nie je možné ju zdediť, predať, dať do zálohu pri hypotéke. Toto sú najčastejšie sa vyskytujúce úkony, ktoré prinútia vlastníka stavby dať si stavbu do poriadku aj po právnej stránke. Zvyčajne je však v  týchto prípadoch v časovej, prípadne finančnej tiesni a musí absolvovať zdĺhavý a finančne náročnejší proces dodatočnej legalizácie.

 

Stavebné úpravy a udržiavacie práce

 

Vlastník stavby je zo zákona povinný stavbu udržiavať v dobrom stavebnotechnickom stave tak,  aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických závad, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť. Z uvedeného vyplýva, že povinnosť vykonávania stavebných úprav na stavbe je v mnohých prípadoch povinnosť vlastníka stavby. To však neznamená, že ich možno vykonávať bez povolenia stavebného úradu – t.j. obce.

Ohlásenie stavebnému úradu postačí pri:

·         stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti,

·         pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie

·         pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou.

Aj v tomto prípade stavebník oznámi tento svoj úmysel obci spravidla formou vyplnenia predtlačenej žiadosti a priloží podklady, z ktorých obec posúdi vlastnícke vzťahy k pozemku a technické riešenie.

Povinnými prílohami k oznámeniu sú:

·         list vlastníctva, alebo iný doklad o tom, že stavebník je vlastníkom stavby

·         rozsah a účel stavebných úprav, prípadne udržiavacích prác a ich jednoduchý technický opis

·         súhlas vlastníka susedného pozemku, ak je pri realizácii stavby nevyhnutné použiť susedný pozemok

·         ďalšie podklady, ktoré si obec vyžiada za účelom zistenia spoľahlivého stavu veci (napr. vyjadrenie pamiatkového úradu, ak je stavba kultúrnou pamiatkou

·         správny poplatok za podanie ohlásenia je 10 € pre fyzickú osobu, 30 € ak je stavebníkom právnická osoba.

V praxi často nastáva skutočnosť, že vlastník staršej, dlhšie užívanej stavby začne vykonávať stavebné úpravy za účelom zvýšenia komfortu bývania, resp. iného užívania. Medzi najčastejšie sa vyskytujúce stavebné úpravy, ktoré si vyžadujú ohlásenie, možno zaradiť odstraňovanie nenosných priečok vo vnútri stavby a realizovanie nových s vytvorením novej dispozície, zmena umiestnenia dverí medzi jednotlivými miestnosťami (t.j. zamurovanie dverného otvoru a jeho vytvorenie v inej nenosnej priečke), to všetko za predpokladu, že sa nezasiahne do nosných priečok, nosných múrov, prípadne iných nosných konštrukcií stavby. Ohlásenie stavebných úprav sa týka napr. aj zateplenia rodinného domu, prípadne iného objektu  polystyrénom, prípadne minerálnou vlnou a následne realizácia nových vonkajších omietok.

Aj pri ohlásení stavebných úprav a udržiavacích prác platí zásada, že obec môže určiť, že stavebné úpravy je potrebné povoliť stavebným povolením. Spravidla sa tento postup uplatňuje napr. v prípade, ak je k vykonaniu stavebných úprav potrebné použiť susedný pozemok a jeho vlastník s vykonaním úprav nesúhlasí. Nesplnenie povinnosti má za následok začatie konania o priestupku, prípadne o správnom delikte.

            Bežné udržiavacie práce na stavbe, ktorá nie je evidovaná ako kultúrna pamiatka sa môžu vykonávať aj bez ohlásenia obci. Takýmito prácami sú najmä:

·         opravy fasády, opravy a výmena strešnej krytiny alebo povrchu plochých striech, výmena odkvapových žľabov a odtokových zvodov, opravy oplotenia a výmena jeho častí, ak sa tým nemení jeho trasa

·         opravy a výmena nepodstatných stavebných konštrukcií, najmä vnútorných priečok, omietok, obkladov stien, podláh a dlažby, komínov, okien, dverí a schodišťových zábradlí

·         údržba a opravy technického, energetického alebo technologického vybavenia stavby, ako aj výmena jeho súčastí, ak sa tým zásadne nemení jeho napojenie na verejné vybavenie územia ani nezhorší vplyv stavby na okolie alebo na životné prostredie, najmä výmena klimatizačného zariadenia, výťahu, vykurovacích kotlov a

·         telies a vnútorných rozvodov

·         výmena zariaďovacích predmetov, najmä kuchynských liniek, vaní, umývadiel, WC mís, vstavaných skríň,

·         maliarske a natieračské práce.

 

 

 

 

Vypracovala: Ing. Ivana Kňazovická Dovalovská

 

 

 

 

LISTINY NA ZÁPIS DO KN, ktoré musí občan doložiť

Zápis novej stavby do KN:

a)      Stavba, ku ktorej kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť do 01.10.1976

1.      Návrh na  záznam

2.      Oznámenie obce v zmysle § 31 ods. 1 vyhlášky 461/2009 Z. z.

3.      Doklady o rodných číslach stavebníkov (originál alebo overenú fotokópiu)

4.      Geometrický plán na zameranie stavby (v prípade, že stavba nie je zakreslená v kat. mape)

5.      Rozhodnutie o zmene druhu pozemku, v prípade že pozemok pod stavbou nebol vyňatý z PPF

6.      V prípade, že vlastníkom stavby nie je stavebník, je potrebné doložiť doklad o nadobudnutí nehnuteľností

 

b)     Stavba, ku ktorej kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť od 01.10.1976 do 30.06.2015

1.      Návrh na záznam  

2.      Rozhodnutie o určení súpisného čísla

3.      Doklady o rodných číslach stavebníkov (originál alebo overenú fotokópiu)

4.      Geometrický plán na zameranie stavby (v prípade, že stavba nie  je zakreslená v kat. mape)

5.      Rozhodnutie o zmene druhu pozemku, v prípade že pozemok pod stavbou nie je zastavanou plochou a nádvorím

 

c)      Stavba, ku ktorej kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť od 01.07.2015

(zákon č. 125/2015 Z. z. )

1.      Návrh na záznam

2.      Písomná informácia o tom, že budove bolo určené súpisné číslo (Oznámenie)

3.      Doklady o rodných číslach stavebníkov (originál overenú fotokópiu).

4.      Geometrický plán na zameranie stavby (v prípade, že stavba nie je zakreslená v kat. mape)

5.      Rozhodnutie o zmene druhu pozemku, v prípade že pozemok pod stavbou nebol vyňatý z PPF

 

Výmaz stavby z KN, na ktorú bolo vydané rozhodnutie o odstránení stavby

1.      Návrh na záznam

2.      Rozhodnutie o zrušení súpisného čísla do 30.06.2015

Písomná informácia o zrušení súpisného čísla (Oznámenie) po 01.01.2015

3.      Potvrdenie obce o skutočnom odstránení stavby (pokiaľ nie je uvedené v bode 2

 

Výmaz stavba z KN, na ktorú nebolo vydané rozhodnutie o odstránení stavby § 31 ods. 2 vyhlášky 461/2009 Z. z.

1.      Návrh na záznam

2.      Potvrdenie stavebného úradu alebo obce, že stavba neexistuje (uviesť dôvod)

 

Zápis zmeny osobných údajov v KN

1.      Návrh na záznam

2.      Doklad potvrdzujúci zmenu osobných údajov (originál alebo overenú fotokópiu)

 

Poznámka

Každý prípad je individuálny a preto katastrálny odbor môže vyžadovať ďalšie doklady!!!

Okresný úrad Dolný Kubín, katastrálny odbor 

Tel.: 043-2817594

 

Meniny má

Včera : Klaudia
Dnes : Eugen
Zajtra : Alžbeta

Fotogáléria Foto

Kotlik_2009...
Kotlik_2009_177Kotlik_2009_177

Reklamné banery

Trasa Valašskej Kultúry
Poslanecký klub EĽS
Práca v Európe

Prihlasovacie menu



Oficiálna stránka Obce Malatiná, Powered by ApliSoft Joomla! and designed by SiteGround ApliSoft web hosting