Neoficiálna stránka obyvateľov obce Malatiná
Home Politika a Ekonomika Absurdity na Slovensku
Absurdity na Slovensku PDF Tlačiť
 
Absurdity na Slovensku

Kto chce národ ako ucelené spoločenstvo ľudí likvidovať, ten ho zbaví troch základných atribútov jeho podstaty: histórie, čiže vlastného historického vedomia a sebavedomia, jazyka a inteligencie, čiže spoločenskej vrstvy národne uvedomelých duševne pracujúcich ľudí. Takto vždy prebiehala a dodnes prebieha tichá a nekrvavá genocída celých národov, aj keď sa dnes len málokto opováži nazvať tento nehumánny jav práve týmto výstižným, ale väčšinou jednostranne používaným i zneužívaným výrazom. A práve osudy slovenského národa, žijúceho od nepamäti v centre Európy na križovatke početných cudzích záujmov, by pritom na demonštrovanie takejto tichej genocídy mohli poslúžiť ako celosvetový, alebo aspoň celoeurópsky etalón.

Pravda, interdisciplinárne a komplexné posúdenie týchto javov nie je jednoduchou záležitosťou, takže nečudo, že v slovenskej odbornej literatúre sme sa s dielami tohto druhu doteraz takmer nestretli. A tak monografia Jána Dudáša ABSURDITY VYSOKÝCH ŠKŌL A INTELIGENCIE NA SLOVENSKU – Z vývoja európskych vysokých škôl, vedy a inteligencie (súkromné vydanie, vssstonline.sk, 2011, 363 s.) zapôsobila v slovenských pomeroch ako blesk z jasného neba.

Hlavným nástrojom tejto tichej genocídy bol za posledných stopäťdesiat -dvesto rokov paradoxne práve školský systém, ktorý by mal byť vlastne hlavným nástrojom výchovy plnohodnotných osobností. Zbavovanie národnej identity sa pri tejto genocíde začína už v materských školách, čo je prvým krokom k odnárodneniu. Z tohto pohľadu by bolo napríklad zaujímavé porovnať vývin počtu tried v materských školách na Slovensku s vyučovacím jazykom slovenským a s vyučovacím jazykom maďarským od roku 1990 po rok 2010 – dočkali by sme sa zaručene veľmi nepríjemných prekvapení! Tichá genocída národa pokračuje v stredných školách hlavne vyučovaním vypitvanej a deformovanej histórie a končí sa na vysokých školách, z ktorých uţ potom vychádzajú absolventi, demonštratívne sa dištancujúci od svojho národa a servilne prijímajúci cudziu etnickú identitu či fikciu amorfného svetoobčianstva. Cieľom týchto mocensky motivovaných a mocensky vnucovaných praktík je jedinec, zbavený svojej skutočnej identity a izolovaný od svojej duchovnej podstaty, ľahko prijímajúci cudziu „náhradnú identitu“, alebo pasívne prežívajúci iba ako amorfný, národnostne ľahostajný štatistický občan štátu. Takouto tichou genocídou stratil v minulosti slovenský národ žţ milióny svojich príslušníkov, ktorí sa dnes hlásia k cudzej národnosti.

Náš výchovno-vzdelávací systém paradoxne aj po prevrate naďalej produkuje mládež zaťaženú sluhovským syndrómom, ktorá – ako to jasne dokazujú štatistiky a celkový stav našej spoločnosti – uprednostňuje službu cudzím záujmom a budovanie cudzieho blahobytu. Hoci žijeme už takmer po dve desaťročia vo svojom vlastnom štáte, dodnes nám chýbajú učebnice zostavené v súlade s našimi národnoštátnymi záujmami, aby pripravovali všestranne vzdelanú a voči vlastnému národu zodpovedne vychovanú generáciu, schopnú zabezpečovať svoj dlhodobý perspektívny rast a tým aj rozvoj nášho národa. Vychovávať svoju mladú generáciu predovšetkým pre cudzie a takzvané „nadnárodné“ záujmy a namiesto prirodzeného vlastenectva ju smerovať k falošnému internacionalizmu či svetoobčianstvu, to jednoznačne znamená odnárodňovať ju. Takúto tichú genocídu možno oprávnene kvalifikovať ako činnosť proti životným záujmom slovenského národa a Slovenskej republiky, čiže ako činnosť protinárodnú a protištátnu. Z tohto uhla pohľadu však treba posudzovať nielen slovenské školstvo, ale rovnako aj činnosť a hlavne personálne obsadenie niektorých inštitúcií z odboru spoločenských vied. Napríklad historického i jazykového ústavu SAV, ktoré v posledných dvadsiatich rokoch k akútnym problémom a výzvam vo svojom odbore chronicky zaujímajú postoj mŕtvych chrobákov.

Jeden z recenzentov monografie, doc. MUDr. Jozef Kollár, DrSc., charakterizuje dielo a jeho autora týmito slovami:
Do rúk čitateľa sa ponúka monografia, ktorá je obsahom v slovenskom písomníctve celkom nová. Autor v nej prezentuje rozvoj kultúry od antiky po dnešok … . Úroveň jednotlivých kultúr a možnosti vzdelávania porovnáva v jednotlivých epochách so stavom školstva v súčasnosti, hlavne na Slovensku. … Čítanie je také zaujímavé a v mnohých častiach obsahovo konkrétnymi príbehmi také strhujúce, že nedovolí, aby čitateľ pokiaľ možno neprečítal knihu naraz od začiatku do konca. … Je poľutovaniahodné, že inteligencia stigmatizovaná represiami, národnostným, morálnym a politickým útlakom si osvojila útek do uzavretosti a pasivity v zmysle hesla Nehas, čo ťa nepáli. … Autor zrelého veku je kritickou spisbou o pomeroch vo vysokom školstve na Slovensku viac známy v zahraničí ako v domovine. Je docentom a doktorom vied na Technickej univerzite v Košiciach, kde pôsobí ako dlhoročný vysokoškolský pedagóg.

Ďalší recenzent, PhDr. Vladimír Michalička, CSc., uvádza Dudášovu monografiu týmito slovami:
Publikácia Jána Dudáša Absurdity vysokých škôl a inteligencie na Slovensku prináša pozoruhodný, priam panoramatický pohľad do minulosti školstva, zvlášť vysokého, a to v európskom i slovenskom kontexte od staroveku až po súčasnosť. Rozsiahlosť získaného materiálu umožňuje lepšie si všimnúť charakter prípravy i postavenie vzdelaného človeka, inteligencie ako spoločenskej skupiny nielen v spoločnosti, ale aj v „katakombách“ školského organizmu. Zvlášť zaujímavé sú tie kapitoly publikácie, ktoré priam chirurgicky, ostrým rezom skalpela odhaľujú „absurdity“ tohto vývoja v posledných desaťročiach. Kniha – o tom sotva možno pochybovať – vyvolá celkom iste polemiku. To je však určite ten lepší osud knihy, ktorá sa Vám dostáva do rúk.

K citovaným slovám odborných recenzentov by som po prečítaní knihy pripojil azda iba toľko, že monografia Jána Dudáša má charakteristické znaky encyklopedického diela, v ktorom čitateľ nájde na relatívne malom priestore také kvantum konkrétnych a vecných údajov z oblasti vzdelávania, školstva a vedy, aké by sotva našiel po desiatkach hodín vyhľadávania v inej odbornej či encyklopedickej literatúre. Mňa v knihe osobitne zaujali aj najnovšie vedecké poznatky o etnogenéze Slovanov a Slovákov, o genocídnom programe maďarizácie, či veľmi zaujímavé údaje o vzniku a rozvoji židovskej diaspóry v Európe a špeciálne hlavne to, že všetky základné opatrenia a zmeny v školskom systéme na území Slovenska od 19. storočia dokladá autor konkrétne overiteľnými legislatívnymi rozhodnutiami (zákony, výnosy, vládne nariadenia a pod.).

Monografia J. Dudáša je naozaj mimoriadnym a mimoriadne provokujúcim dielom a mala aby vyvolať aj mimoriadne reakcie tých, ktorí v nej spoznajú svoju tvár a svoje skutky. Práve preto by mala byť, pokiaľ možno, v knižnici každého slovenského intelektuála a prinajmenšom aspoň v rukách každého učiteľa či profesora dejepisu na Slovensku.

autor: Július Handžárik
zdroj: Slovanská vzájomnosť
predstavenie publikácie: Ján Dudáš, Absurdity vysokých škôl a inteligencie na Slovensku
recenzia: extraplus
možnosť zakúpenie knihy: Absurdity vysokých škôl a inteligencie na Slovensku


Read more: http://www.dolezite.com/Absurdity-na-Slovensku-mCG5QN.html#ixzz1qTxmD9cb


Z vývoja európskych vysokých škôl, vedy a inteligencie, Vyd. Spolku slov. spisovateľov, Bratislava 2011

V súvislosti z pozvánkou na konferenciu Úroveň slovenského školstva a jeho ďalšie smerovanie si Vám dovolíme predstaviť zaujímavý knižný titul zaoberajúci sa panoramatickým pohľadom do minulosti a prítomnosti školstva.

Publikácia prináša pozoruhodný, priam panoramatický pohľad do minulosti školstva, zvlášť vysokého, a to v európskom i slovenskom kontexte od staroveku až po súčasnosť. Rozsiahlosť získaného materiálu umožňuje lepšie si všimnúť charakter prípravy i postavenie vzdelaného človeka, inteligencie ako spoločenskej skupiny nielen v spoločnosti, ale aj v „katakombách“ školského organizmu.

Keďže školstvo a veda sú súčasťou kultúry, predkladaná kniha je pokusom stručne prezentovať počiatky kultúrneho, ale aj biologického vývinu ľudstva, vzniku inteligencie ako spoločenskej vrstvy, vzniku a vývinu školstva v civilizáciách Grécka, Rímskej ríše, Byzantskej ríše a arabského sveta. Arabská civilizácia najmä v arabizovanej časti Španielska sprostredkovala Európe výsledky vedy, vzdelanosti a školstva z gréckej antiky a sama prispela do ich rozvoja. O vzdelanosti a univerzitách v Byzancii nám bolo veľa cieľavedome zatajeného, keďže história po vzniku Č-SR sa prezentovala pragocentristickým pohľadom s akcentom deformovaného vatikánsko – nemeckého pohľadu, neskoršie po roku 1948 pragomarxistickým pohľadom a v oboch prípadoch bola upravená judaistickým filtrom. V ďalšom sa pozornosť venuje vývoju školstva v Európe od stredoveku po súčasnosť a tiež vývoju školstva a vzdelanosti na území Slovenska od stredoveku po súčasnosť. Predposledná kapitola je venovaná inteligencii v oblasti práva. Posledná kapitola si všíma súvislosť absurdít školstva so stavom spoločnosti, snaží sa odhaliť súčasných hýbateľov diania vo svete, ako aj načrtnúť možné východiská z krízového stavu školstva a spoločnosti.

Zvlášť zaujímavé sú tie kapitoly publikácie, ktoré priam chirurgicky, ostrým rezom skalpela odhaľujú „absurdity“ tohto vývoja v posledných desaťročiach. Kniha – o tom sotva možno pochybovať – zrejme vyvolá polemiku. To je však určite ten lepší osud knihy, ktorá sa Vám dostáva do rúk.

Vyberáme z obsahu

Bolonská deforma univerzitného vzdelávania – Zavedenie bakalárskeho stupňa vzdelávania je nielen útekom od kvalitného vzdelávania, reprezentuje celkom zbytočnú reštrukturalizáciu výučby univerzít, ale navyše je z dlhodobého hľadiska krátkozraké a kontraproduktívne. Polemicky formulované – bakalárske štúdium umožňuje absolvovať VŠ aj nedoštudovaným. Likviduje zmysel univerzity ako miesta vedeckej prípravy na povolanie, ktorej predpokladom je jednota výskumu a výučby. Je to teda protiuniverzitný krok. Problém bude ešte vypuklejší, keď si uvedomíme veľmi rýchle zmeny v súčasnej technike a technológii, ktoré môžu mať za následok, že aplikované vedomosti, ktoré sú dnes považované za dôležité, môžu byť o nejakú dekádu neskoršie zastaralé. Len kvalitné vzdelanie v basic sciences poskytne študentom fundované poznatky nevyhnutné na vyrovanie sa s budúcimi výzvami neustále sa meniaceho sveta.

Digitálne vzdelávanie – Celoštátny prieskum zistil, že koaxiálna a digitálna revolúcia majú len malý dopad na skutočnú informovanosť o domácich a medzinárodných udalostiach. Dostupnosť počítačov nemá žiadny vzťah k výsledkom v matematike a čítaní. Čítanie obrazovky bráni schopnosti sústrediť sa na neznámy text, pochopiť dvojzmysly a iróniu, sledovať induktívne dôkazy, obrazovka bráni rastu. Tupá práca na počítači nezvyšuje vzdelanosť. A televízna obrazovka uvádza človeka do polodebilného stavu. Nahradiť knihu obrazovkou znamená odstrániť vyše päťtisíc rokov starý základný kameň civilizácie a vložiť namiesto neho celkom odlišný stavebný prvok. Wikipédia – v skutočnosti je jej štýl vyjadrovania plytký, nevýrazný, frázy znejú ako ťaháky, zoradené jeden za druhým, obsah je prázdny a neinšpiratívny. Adolescenti vedome odmietajú verbálnu zrelosť. Zatvárajú dvere zrelosti, zmenil sa prah dospelosti, posunul sa ku 30. rokom ich veku. Bohatý materiálny pokrok v živote adolescenta ho nielenže odklonil, alebo odpútal od intelektuálneho pokroku, ale možno mu v ňom zabránil. Žiadna skupina v ľudskej histórii nevytvorila takú trhlinu medzi svojimi materiálnymi podmienkami a intelektuálnymi výkonmi. Najhlúpejšia generácia prestane byť hlúpou len vtedy, keď uzná adolescenciu ako nižšiu sféru malicherného snaženia a dospelosť ako sféru občianskej, historickej a kultúrnej uvedomelosti, ktorá ich privedie k trvalým ideám a snahám.

Masová výroba neoprofesorov a pseudoprofesorov – absurdity sa udiali u VŠ učiteľov v oblasti etickej i odbornej – vedeckej, výskumnej a pedagogickej. Veda je to, čo podstatne charakterizuje univerzitu. Úroveň absolventov je daná úrovňou univerzity a úroveň univerzity je dominantne daná úrovňou vedy. V celej legislatíve dôslednou ignoranciou výsledkov práce na medzinárodnej úrovni, reprezentovanou aj vedeckou hodnosťou DrSc., sa otvorila cesta k zníženiu úrovne profesúr, nastal pokles úrovne profesorov. Vznikla kategória neoprofesorov. Podľa výsledkov vedeckej činnosti možno profesorov na Slovensku rozdeliť do nasledujúcich kategórií: 1) profesori de jure i de facto – s výsledkami zrovnateľnými s kolegami na Západe; 2) profesori len de jure, no nie de facto – s absenciou adekvátnych vedeckých výsledkov; 3) pavúkoví profesori, ustanovení podľa organizačného pavúka (rozšírení aj v iných postsocialistických štátoch); 4) Karpatskí profesori – profesori s výsledkami výskumu hlavne na karpatských konferenciách a v karpatských časopisoch (ťažiskoví sú organizátori – profesori z Maďarska) a 5) profesori až po Hornád a podobne (názov podľa kolegov zo SAV v Košiciach) respektíve po Váh a podobne, ktorých výsledky málokrát presiahnu geografickú oblasť ich pôsobenia. Takže v štruktúre profesorov možno identifikovať počtom zmenšujúce sa skupiny tradičných profesorov (kategória 1) a „komplexných“ profesorov, rozrastajúce sa skupiny neoprofesorov (kategórie 2 – 5, v porovnaní s tradičnými profesormi kváziprofesori) a pseudoprofesorov (nespĺňajú kritériá kategórií 2 – 5 respektíve sú vymenovaní za profesorov pre iné odbory, než pôsobia – pozri kapitolu 4.5.11.). Zdá sa, že neschopnosť serióznej práce je devíza. Vyšší mravný princíp je terra inkognita.

Absurdity akademických orgánov a funkcionárov – Je prekvapujúce, že porušenie zákona nastalo aj v akreditačnej komisii (AK) v roku 1995… Azda najväčšiu legislatívnu absurditu odštartoval senát najstaršej univerzity na Slovensku. Senát UK v Bratislave vytvoril nebezpečný precedens zastrašovania v akademickom živote [279]… Navyše, konfrontačná diskusia o zásadách zákona s poradcami z EÚ nedala za pravdu akademickému senátu Univerzity Komenského a ukázala, že názory členov akademickej obce sú nezlúčiteľné s názormi poradcov, najmä v požiadavke kompatibility VŠ zákona (z roku 1990) u nás s obdobnými zákonmi iných štátov so zavedeným a fungujúcim demokratickým systémom…. Poradcovia z EÚ tým vystavili vysvedčenie navrhovateľom a schvaľovateľom tohto zákona (pozri [225] a kapitolu 4.5.3). Nebol to dôkaz obrovskej odbornej i mravnej zaostalosti členov senátu najstaršej univerzity na Slovensku, založenej v roku 1919 ?… Etika akademických funkcionárov je na veľmi nízkej úrovni. Zvolili ma, prestali pre mňa platiť zákony. Autokratické rozhodovanie, byzantský cézaropapizmus okorenený byrokraciou ck monarchie posilnený demoralizáciou socializmu charakterizuje funkcionárov vysokých škôl od Bratislavy až po Košice

Devalvácia univerzít – kultúrna sebadegradácia – Po určitej dobe po zmene expertné skupiny prestali existovať, závažné rozhodnutia sa prijímajú autoritatívne a nekompetentne, ba aj protizákonne. … Tlač uviedla, že vysoké školy trápi rozložená morálka [289]. Najhoršie je to s kultúrou na VŠ – vzájomné boje a intrigy, priemernosť až podpriemernosť, izolovanosť, provinčnosť a neschopnosť spolupracovať, budovať niečo väčšie. Profesori aj s doktorandmi vzájomne odpisujú, citujú, publikujú a citujú sa na „medzinárodných“ konferenciách a vo vlastných lokálnych časopisoch, vydávajú si účelové „monografie“, aby získali čiarky na dosiahnutie akademických a vedecko-pedagogických titulov. Takto vzniká „intelektuálny incest“ s výsledkom degenerácie výskumnej a publikačnej činnosti na VŠ. Vládne kultúra odpisovania, podvádzania, a zneužívania postavenia: bol som zvolený, prestali pre mňa platiť akékoľvek pravidlá. Univerzity síce majú rešpektovanú svoju slobodu (aj súdy a novinári), ale majú priveľa slobody. Sloboda bez zodpovednosti je v spoločnosti nefunkčná. Určite treba zmeniť a zjednotiť kritériá na vymenúvanie profesorov, kvantitatívne pohľady nahradiť kvalitatívnymi. Potrebné je urobiť poriadok v grantoch a študijných programoch. Asi treba bližšie definovať úlohu garantov štúdia.

Dirigenti svetovej politiky vzdelávania – V rámci svetovej organizácie obchodu WTO je jednoznačný cieľ v dlhodobej perspektíve privatizovať všetky oblasti verejného vzdelávania, t. j. otvoriť ich pre voľný trh cez všeobecnú dohodu o obchode a službách, GATS. Po prechodnej fáze po 1989, v ktorej staré stredoeurópske tradície opäť mali svoju váhu, boli tieto v druhej fáze 90. rokov nahradené angloamerickým modelom s pomocou medzinárodných inštitúcií ako Svetová banka (SB) a Medzinárodný menový fond (MMF). Západom založené elitné inštitúty ako Stredoeurópska univerzita v Budapešti, „Invisible College“ v Budapešti… na nich má byť vzdelávaná nová elita“ (noví „mankurti“, noví vyklieštenci?).

Inteligencia v oblasti práva – Súdnictvo SR je na úrovni afrických krajín (Stanovisko zahraničných expertov). Neznám línejší a hloupější bandu než jsou soudci v České republice( expremiér vlády ČR Miloš Zeman). Keďže spravodlivé právo je dôležité v živote spoločnosti a pozdvihuje ju do civilizovanej formy, cieľom tejto kapitoly je stručne charakterizovať problematiku práva, jeho teórie a praxe so zameraním na územie Slovenska. V tejto súvislosti je účelné venovať pozornosť atribútom právneho štátu a ich reflektovanie v legislatíve, najmä v základnom zákone – ústave. Kvalita zákonov je priamoúmerná kvalite ich tvorcov a schvaľovateľov v NR SR, ktorým je tiež venovaná pozornosť. Porušovanie platnej legislatívy v súdnej praxi súdnou a výkonnou mocou na Slovensku je predmetom ďalšej kapitoly. Záverečná kapitola je pokusom navrhnúť východiská z krízového stavu práva na Slovensku. Prezentované kritické zrkadlo navrhuje, že právnici nielenže poväčšine neboli na úrovni svojich funkcií, ale navyše predstavujú zlyhanie tejto časti inteligencie a tým zaradenie do jej nižšej vrstvy inteligencie – inteligentov, mnohokrát lumpeninteligentov… Takáto elementárna nevzdelanosť nepotrebuje komentár. Potom sa niet čo čudovať novovzniknutému prísloviu – Hlúpy ako JUDr.

Súvislosti problematiky školstva so stavom spoločnosti, spoločnosť nesúmeriteľnosti a možné východiská z krízového stavuZdá sa, že budovanie nového svetového poriadku ako poriadku, v ktorom je centrum moci nad svetom koncentrované do jedných „svetovládnych“ rúk, sa realizuje práve prostredníctvom vzdelávacích systémov (K. P. Liessmann). Reflektovaná problematika vývoja školstva a inteligencie na Slovensku najmä koncom 20. storočia a začiatkom 21. storočia vyvoláva otázky príčin degradácie školstva, ba i celej spoločnosti. Cieľom tejto kapitoly je pokus pomenovať hlavné interné príčiny tohto vývoja, ich súvislosť s externými príčinami a to v širšom geografickom priestore. A tiež pokus stručne načrtnúť pravdepodobnosť ďalšieho vývoja a možné východiská z existujúceho krízového stavu.
Príčiny rozvratu kvality školstva nielen v SR ale aj v iných štátoch (pozri kapitolu 4.5.16) a v širšom kontexte aj rozvratu spoločnosti, sú nielen interné, ale najmä externé. Pre malé krajiny sú externé príčiny podstatné. Aj pre Slovensko, najmä keď sa stalo členom Európskej únie a militantnej organizácie NATO (po nacistickom bombardovaní Srbska križiackymi štátmi NATO).
Aký vývoj možno očakávať v budúcom období? Pred asi dvadsiatimi rokmi výstižné a stručné vyjadrenie možného vývoja načrtol profesor Revilo P. Oliver: „The New World Order: Catholicism and the Zionist War Against Our Cultural Standards“ [451].

Deformné a deformujúce médiá – Kto má zodpovedať a kontrolovať mediálny priestor SR? Aký má byť v médiách správny pomer medzi zabezpečovaním verejného záujmu a difúziou informácií ako súkromného statku? Sú štáty, kde sú elektronické médiá riadené štátom (napr. Rakúsko), v iných pôsobia súkromné elektronické médiá. Aj keď EU forsíruje tzv. pluralitu vlastníctva médií, štát má zodpovednosť aj za mediálne prostredie obdobnre ako za nezávadnú vodu vo vodovodoch. Zdravá demokracia potrebuje ostražitých občanov a zdravo ostražití občania potrebujú zásobu vedomostí. Demokracia si vyžaduje informovaných občanov a medzery vo vedomostiach znamenajú občiansky úpadok. Ak voliči nevedia, čo sa deje v politike, nemôžu racionálne kontrolovať politiku vlády. Zdravá spoločnosť potrebuje mať intelektuálov, nielen inteligentov. Byť inteligentný je morálnou povinnosťou.
Médiá rezignovali na kritické myslenie, otupujú vedomie a svedomie. Vládne v nich démon povrchnosti, pologramotnosti, slaboduchosti a ohlupovania. Otvorila sa Pandorina skrinka účelových lží, pokrytectva, zámerne nevidených súvislostí, umelého udržiavania mytológií, ideológií a umele udržovaných predsudkov. Zavládla vlna nevkusu, banalít, klamstiev, povrchných spracovaní života, pseudozábavy, prezentovaná nekvalitným jazykovým prejavom. A pritom škandálotvorná časť žurnalistickej obce trpí nadutosťou, nedotknuteľnosťou a bohorovnosťou – čo sme napísali, to je pravda. Pravé elity nemajú v týchto protislovenských médiách šancu. Súkromné TV majú programy pre divákov s nižšími hodnotami IQ. A veľa divákov podlieha tomuto nevkusu, ba až primitivizmu. A štátne verejnoprávne médiá sa nemôžu volať verejnoprávnymi, pokiaľ sú len slúžiacou hlásnou trúbou partokracie. A rôzne public relation (PR) agentúry nie sú tu na to, aby uverejňovali pravdu., ale svojou činnosťou vytvárali povedomie o klientovi (podľa vyjadrenia jednej z nich). Ďalšia rakovinová degenerácia informačnej činnosti, majúca vzor v nacistickej Goebbelsovskej či sionistickej propagande. Takže kto vyčistí tento Augiášov chliev zámerných lží a pokrytectva v médiách na Slovensku?
Médiá v Európe a v západnej hemisfére sú kontrolované skupinou Bilderberg.

Knihu nájdete priamo na konferencii ako aj vo viacerých predajniach, napr. kníhkupectvá Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave, Artforum vo viacerých mestách. Je taktiež možné si ju objednať elektronicky napr. Martinus alebo priamo na „vsss(@)stoneline.sk“.

Tagged , . Bookmark the permalink.

One Response to Ján Dudáš, Absurdity vysokých škôl a inteligencie na Slovensku

BlauPo says:
70
7 Votes

Úlohou školy je aj:
- naučiť ľudí chodiť pravidelne každé ráno do práce
- naučiť ľudí pokore a poslušnosti voči autoritám
- ukázať ľuďom, že učiteľ a šéf všetko vie a má vždy pravdu
- naučiť ľudí nepýtať lepšiu odmenu, ako pridelí šéf
- vtlačiť ľuďom do podvedomia, že ak nespravia to čo im autorita prikáže, príde trest
- odradiť ľudí od spolupráce so spolužiakmi a neskôr s kolegami, ak im to nie je vyslovene prikázané z hora
- vycvičiť ľudí na bezmyšlienkovité plnenie zadaných úloh bez „zbytočných“ otázok
- ukázať budúcim zamestnancom, že neprikázaná iniciatíva sa nevypláca
- zahltiť žiakov zbytočným učivom a tým zabrániť v samo-štúdiu a rozvoji ich osobných vrodených talentov
- držať žiakov mimo trhu práce a tým opticky znižovať nezamestnanosť
- vtlačiť žiakom do hláv mýtusy a klamstvá o režime v ktorom žijú
- nastaviť pohľad žiakov na trh a obchod z perspektívy najimného pracovníka a konzumenta
- držať dievčatá v školskom systéme čo najdlhšie, aby čo najdlhšie odmietali materstvo

Preto sú školy zadarmo a preto sú povinné.
Škola má ľudí pripraviť na život, na život poslušných ne-mysliacich otrokov.

Komunisti dali školstvu účel, vychovávať poslušné a tupé teliatka, a tento účel školy plnia dodnes.
Možno aj to je jeden z dôvodov, prečo väčšina slovenskej populácie ani po 40 rokoch komunistickej totality a 20 rokoch kapitalizmu nespozorovala, že médiá nekontrolujú mocných, ale masy obyčajných pracujúcich ľudí. Že médiá nekontrolujú vládu ale ľudí.

Zveriť obsah internetových stránok pod dozor štátnym autoritám, je cesta do intelektuálnej „slepoty“. Sloboda a prosperita sa nebuduje zhora od kráľov, politikov a mocnárov, ale z dola od obyčajných ľudí. Preto by mal byť obsah internetových stránok spravovaný a cenzúrovaný väčšinou, a určite nie nejakým skorumpovaným úradníkom.
Žiaci by mali rozvíjať vlastné talenty podľa vlastného uváženia. Literatúra by mala byť dobrovoľný predmet pre tých žiakov, ktorých to zaujíma, a nevymývať mozgy zbytočnými informáciami všetkým. Matematika by sa NEmala sústrediť iba na kalkulácie, ale aj na ostatné odvetvia matematiky, ako je logické myslenie, využívania výpočtovej techniky a implementácia matematiky do reálneho života. História by mala skúmať historické súvislosti, nie iba dátumy a názvy. Žiaci by mali vedieť informácie vyhľadávať, a nie iba si pamätať maximálne množstvo informácií, ktoré zaťažujú ich mozog a zaberajú cennú kapacitu ich pamäte doslovne zbytočnosťami.

Informácie by sa mali slobodne šíriť po internete bez obmedzení, bez cenzúry a bez patentovej politiky novo-vzniknutej korporátnej kráľovskej vrstvy.

Malo sa tiež zaviesť do zákona právo na internet. A poskytnúť minimálne internetové pripojenie všetkým zdarma, mal by to financovať štát. Kto chce rýchlejšie pripojenie, nech si potom priplatí. Tým sa úplne zmení vzdelávanie a svetonázor novo-rastúcej populácie. Je tu trochu problém s tým, že Slovenské Telekomunikácie odkúpil/ukradol za maličký zlomok ceny nemecký T-com, ale to je už iná téma.

ZDROJ>  http://www.spolocnavec.sk/?p=3247
Posledná úprava Štvrtok, 15 Jún 2017 10:02
 

Meniny má

Včera : Uršula
Dnes : Sergej
Zajtra : Alojza

Fotogáléria Foto

stoln_turna...
stoln_turnaj_2010_28_12stoln_turnaj_2010_28_12

Reklamné banery

Neoficiálna stránka obyvateľov obce Malatiná, Ochrana osobných údajov.