Samozrejme neodmietam očkovanie ako také. Určite je nutné deti očkovať proti klasickým chorobám ako tetanus, záškrt, detská obrna a niekoľko ďalších. Aj keď sa v určitom percente prípadov vyskytnú určité komplikácie, celkový prínos je pre zdravie detí je rádovo väčší ako prípadné komplikácie pri očkovaní. Tak čo mi to potom prekáža na očkovaní?

1.Očkovacie látky nie sú taká kvalitné ako pred rokom 1989 (aby nedošlo k nedorozumeniu, nie som prívržencom ľavice a už vôbec nie komunizmu). Farmaceutické firmy pridávajú do vakcín kadejaký bordel – na internete sa dá získať ich zoznam. Vraj obsahujú dokonca aj rakovinotvorné látky. Všetko to má prispievať tomu, aby reakcia detského organizmu bola čo najmenšia. Pred 20 – 30 rokmi dieťa po očkovaní malo pár dní zvýšenú teplotu, a potom to už bolo v poriadku. Teraz už nie je zvýšená teplota, ale často sa vyskytuje problém, že očkovanie sa nechce zahojiť, že sa deti „vysypú“. Objavenie sa výražok sa stáva skôr pravidlom ako výnimkou. Musí samozrejme nasledovať návšteva lekára, kúpa krému. Obavy, či to bolo jednorazové, alebo očkovanie vyvolalo trvalo reakciu, však zostávajú. Pár mojich známych má dokonca podozrenie, že po očkovaní sa u detí objavili dlhodobé, nezvratné zdravotné komplikácie , napr. hyperaktivita, tzv. ADHD. Nie je zvláštne, že v posledných rokoch výrazne vzrástol počet hyperaktívnych detí?

2. Zvyšuje sa množstvo očkovaní. Kým kedysi stačilo niekoľko základných, teraz sa povinným stáva očkovanie proti nejakému pneumokoku (hoci pôsobí len na niekoľko z desiatok typov). Nie som odborník na medicínu, ale malo by to byť proti zápalu pľúc. A tu je ten problém. Zápal pľúc u detí nepovažujem za takú vážnu chorobu, aby na to museli byť očkované. Prakticky každé dieťa ho prekonalo, a keď nie ako dieťa, tak potom v dospelosti. Dokonca sa domnievam, že keď ho prekoná v detskom veku (keď má najväčšiu prirodzenú odolnosť), v dospelosti, ak sa zápal pľúc zopakuje, ho tak až neohrozuje na živote. Jednoducho organizmus si pamätá, ako sa má s týmto problémom vysporiadať.

3. Nedôvera voči lekárom, ktorá má rastúcu tendenciu. Nie je založená na knihách, novinových článkoch, emailoch atď., ale predovšetkým na vlastnej skúsenostiach z návštev detských lekárov v posledných rokoch. Týkali sa môjho dvojročného synovca a o viacerých som písal na tomto blogu. Stručne zhrniem: zbabraný pôrod s výsledkom paréza ľavej ruky, za ktorý nikto nie je zodpovedný (každý lekár na Slovensku každému kryje chrbát – je to taká lekárska mafia), vyjadrenie sa „lekárskeho odborníka“, že ručičkou chlapec nikdy nebude hýbať (keby sa moja sestra držala rady týchto kvázi odborníkov, tak by rukou naozaj nehýbal, ale keďže jej na zdraví jej chlapca naozaj záležalo, tak si na Internete pohľadala informácie, čo a ako robiť /napr. cvičenie Vojtovou metódou/, a výsledkom je, že pri bežnom pohľade človek ani netuší, že chlapec mal nejaká problémy). Po prvom alebo druhom povinnom očkovaní sa objavil problém, že sa očkovanie nechcelo hojiť. Asi 8 mesiacov (cca do 1 roku dieťaťa) s ním bola kvôli tomu 14 x (slovom štrnásťkrát) u rôznych lekárov, ale bez viditeľných výsledkov. Nakoniec pri návšteve lekára v úplne inom meste sa od inej mamičky v čakárni dozvedela, že v Podunajských Biskupiciach je špecialistka, ktorá sa tým zaoberá. A naozaj, po prvej návšteve u nej problémy zmizli. Vrcholom všetkého bolo, že keď o tom povedala svojej detskej lekárke, tak jej odpoveď bola, že špecialistku pozná a že k nej dokonca posiela deti, ale až keď sú problémy vážnejšie – hrčky pod pazuchou ako následky očkovania. Osem mesiacov problémov s očkovaním a 14 návštev pre ňu neboli dostatočné problémy. Ak to zhrniem, nevidím u väčšiny lekárov záujem pracovať na sebe a prenikať do podstaty problému. Čo však často vidím, je nasledovný postoj: „Ja, lekár som najmúdrejší, lebo mám na to papier, a ty, rodič mi nemáš do toho čo hovoriť. A už vôbec ma nezaťažuj nezmyslami získanými na Internete!“

4. Čím ďalej tým väčšia nedôvera voči farmaceutickým spoločnostiam. Väčšina mojich známych mi potvrdila, že majú dojem, ako by lieky voči inak bežným detským chorobám (kašeľ, nachladnutie) boli návykové. Pokiaľ ich berú, je dieťa ok, jeden alebo dva týždne po vysadení sa problémy vrátia. Nie je prakticky dieťa, ktoré by nemalo na niečo alergiu. Kedysi pri návšteve lekára rodič dostal Acylpyrín, Sanorin a sirup proti kašľu, teraz mu lekár hneď predpíše 5-6 liekov. Priam šokujúce je, keď si uvedomíte cenu za kilogram jednotlivých liekov – nemyslím tým hmotnosť tabletiek alebo kvapiek, pretože 99 % je len obal, v ktorom je zabalená účinná látka. A liek sa užíva práve kvôli účinnej látke. 50, 100, alebo 500 miligramov stojí niekoľko desiatok eúr. Ak si to prerátam na kilogram, tak farmaceutické spoločnosti za kilogram účinnej látky pýtajú desaťtisíce až státisíce eúr. Ešte aj zlato pri jeho súčasných rekordných cenách je lacnejšie.

5. Zdravotníctvo v súčasnej podobe je takmer výlučne len o peniazoch. Pre lekárov nie je zaujímavý pacient, ktorého vyliečia hneď po prvej návšteve. Čím viackrát príde, tým viac peňazí za neho dostane. Farmaceutické spoločnosti sa snažia nacpať (lepší výraz ma nenapadol) čo najviac liekov do ľudí od čo najútlejšieho veku (odstrašujúco na mňa pôsobia lieky proti bolesti pre najmenšie deti) a vyvolať u nich pocit, že sa jednoducho nedá žiť bez liekov. Preto neverím kadejakým odborníkom, že každý liek a vakcína sú dobré a úplne bez následkov. Skúsenosť ma naučila, že za každým takýmto odporúčaním v masmédiách (a netýka sa to samozrejme len zdravotníctva), sú záujmy určitých firiem a skupín, ktorým ide hlavne o zisk. Hovorí sa, že farmaceutický biznis je po drogách a prostitúcii (obe nelegálne) najvýnosnejší biznis – ešte výnosnejší ako predaj zbraní. A tam, kde sa točia veľké peniaze, treba byť už z princípu opatrný a neveriť každému odborníkovi a odporúčaniu, hocijako lákavo znie.

Existuje kniha, ktorú napísal bývalý riaditeľ nejakej farmaceutickej firmy a volá sa Nežiaduci účinok: Smrť. Popisuje v nej praktiky farmaceutických spoločností. Neviem posúdiť, nakoľko je kniha pravdivá, prinajmenšom však časti týkajúce sa nežiaducich a zatajovaných účinkov liekov a vakcín sa do značnej miery zhodujú s mojimi vlastnými skúsenosťami. Alebo máte skúsenosť, že by Vám detský lekár pred očkovaním napríklad na pneumokok povedal, že existuje taká a taká pravdepodobnosť, že Vaše dieťa bude mať také a také zdravotné problémy?