Mercola.com - 20.III.2010 - Dr. Joseph Mercola & Dr. David Ayoub

       Pôvodný textový prepis rozhovoru "New Warning About Everyday Poison Linked to Alzheimer's, ADHD, and Autism"
       z angličtiny preložila Mgr. Zdenka Pepelová, PhD. a jazykovo upravil Ing. Marián Fillo.

       DA = Dr. David Ayoub

       DM = Dr. Joseph Mercola

DM: Všetkých Vás vítam. Dnes som tu s Dr. Davidom Ayoubom, ktorý je radiológ a všeobecný lekár. Pred rokmi bol mojím pacientom a toto a tiež niektoré iné záujmy ho motivovali k tomu, aby sa stal jedným z expertov v špecializovanej oblasti zameranej na vakcíny – konkrétne v oblasti prídavných látok a konzervantov, ktoré sa v nich používajú. Minulý rok Dr. Ayoub prednášal na konferencii National Vaccine Information Center (= Celoštátne informačné stredisko o vakcínach = nezisková organizácia v USA snažiaca sa objektívne informovať o rizikách očkovania - pozn. red.) vo Washingtone D.C. Keď som si jeho prednášku vypočul, bol som skutočne otrasený a udivený niektorými jeho informáciami o použití hliníka ako adjuvantu (pomocnej látky na vyvolanie silnejšej imunitnej odpovede na vakcínu - pozn. red.). Je presvedčený, že hliník môže byť v skutočnosti viac jedovatý než ortuť, čo čiastočne súvisí s množstvom hliníka vo vakcínach. Je teda jasné, že ide o závažný problém, o niečo, čím by sme sa mali zaoberať, a som si istý, že mi dáte za pravdu, keď si Dr. Ayouba vypočujete. Dr. Ayoub, vítam Vás.
 

DA: Ďakujem, Dr. Mercola. Som rád, že sa s Vami môžem opäť zhovárať.
 

DM: Nápodobne. Budem rád, ak začnete rozhovor tým, kedy ste si prvý raz začali uvedomovať tento problém, celú túto problematiku hliníkových vakcín a niektorých ich možných nežiadúcich účinkov.
 

DA: Môj záujem bol pôvodne podobný ako záujem kohokoľvek iného. Intenzívne sme sa zaoberali thimerosalom a ortuťou vo vakcínach, a navštívil som niekoľko konferencií o autizme, na ktorých lekári poukazovali na niektoré nebezpečenstvá spojené s ortuťou. Približne v tom čase sa ortuť z bežných detských vakcín začala odstraňovať. Niekoľko súvisiacich príhod či skôr stretnutí výrazne zvýšilo môj záujem o hliník.
       Po prvé, myslím si, že lekári by mali mať vždy na pamäti, že majú najprv počúvať pacienta. Niekoľko rokov som členom komunity a získal som priateľov - rodičov autistických detí - a títo rodičia stále dookola opakovali, že sa pozreli na testy na otravu ťažkými kovmi, prevažne na analýzu vlasov alebo testy na ťažké kovy prítomné v moči, a videli veľa hliníka. Chceli vedieť, čo to znamená.
       Po druhé, podarilo sa mi navštíviť uznávaného odborníka na výživu v Južnom Illinois, ktorý sa zaoberá - popri všetkom ostatnom - toxicitou priemyselného hliníka, a strávil som deň v jeho kancelárii. Ukázal mi niektoré testy, analýzu vlasov týchto detí – stredoškolákov s ADHD. Jeho odhad bol, že u 90% detí v danej škole sa rozvinul ADHD v priebehu jedného roka. Ukázal mi analýzy vlasov, v ktorých bol hliník úplne mimo grafov a dokázal to presne identifikovať do obdobia, kedy boli vystavení v podstate neobmedzenej konzumácii nápoja Capri Sun, ktorý bol dodávaný jedným z lokálnych distribútorov či výrobcov. A tieto deti to pili po celý deň, pričom nápoj obsahoval veľa rozpusteného hliníka. To bolo pre mňa dostatočne pôsobivé a samozrejme, ADHD je závažným sprievodným ochorením u autistických detí.
         Po tretie, bola to pilotná štúdia, ktorú som realizoval s Dr. Usmanovou, ktorá je lekárkou na predmestí Chicaga a zaoberá sa prírodnou liečbou autizmu. Doktorka mi dovolila pozrieť si niektoré záznamy jej pacientov, ktorí boli testovaní na ťažké kovy. Chcel som kvantifikovať percento detí, u ktorých bol dôkaz o vysokom zaťažení hliníkom, či už to bolo na základe vlasovej analýzy alebo testov na kovy v moči alebo dokonca podľa ešte modernejšej metódy – testov na porfyríny v moči. Všetky tieto testy v rôznej miere poskytnú odhady záťaže hliníkom. Prezentoval som to v jednom z think-tankov pre pár rokmi, a našli sme nesmierne vysoké percento detí s autizmom, ktoré mali veľmi vysoké hladiny hliníkovej záťaže.
         Takže kombinácia týchto troch okolností a tiež poznatku, že ortuť bola síce nie úplne odstránená z vakcín, ale aspoň výrazne redukovaná, pričom miera výskytu autizmu naďalej rástla a množstvo hliníka vo vakcínach tiež. Takže si myslím, že veľa ľudí okrem mňa dnes intenzívne prehodnocuje otázku, akú úlohu mala alebo má ortuť, a či existuje ešte aj niečo iné popri ortuti a MMR. Takže myslím, že dnes je tu v porovnaní s minulosťou oveľa viac záujmu o iné súčasti vakcín.
 

DM: Výborne. Môžete prosím vysvetliť poslucháčom, prečo sa začal do vakcín pridávať hliník?
 

DA: Môžem Vám povedať, čo sa tvrdí. Nie som si istý, či to dáva zmysel, ale vakcinológovia a ľudia vyvíjajúci vakcíny tvrdia, že skutočne od polovice 20-tych rokov 20. storočia sa hliník používal, aby sa skúsila posilniť imunitná odpoveď hostiteľa na antigén, ktorý je vpichnutý dieťaťu či dospelému. Inými slovami, antigén je to, na čo telo reaguje výrobou protilátok, a vďaka posilneniu imunitnej odpovede môžete použiť menšie množstvo antigénu alebo vyrobiť menšiu dávku. Vyrobiť lacnejšiu vakcínu a mať spoľahlivejšiu odpoveď na vakcínu, to znamená vyšší titer na protilátky. Ale v skutočnosti sa dokonca aj v modernej literatúre uvádza, že ako sa toto presne deje, je stále tak trochu záhadou, hoci sa objavujú názory na to, prečo to imunitnú odpoveď posilňuje. Jednoznačná odpoveď však nejestvuje. Jedny z posledných vakcín, ktoré boli vyvinuté, boli vakcíny proti HPV, a existuje niekoľko štúdií, ktoré zistili, že hliníkový adjuvant nemá absolútne žiadny vplyv na imunitnú odpoveď. A jestvuje niekoľko málo štúdií, ktoré sa vracajú k DTaP vakcíne v časoch jej vývinu. Takže, naozaj neviem s istotou, či hliníkový adjuvant je vôbec potrebný.
 

DM: Zaujímavé. Takže, hliník je mnohými v zásade považovaný za ťažký kov. Považovali by ste ho za ťažký kov alebo ako kam ho zaraďujete?
 

DA: Nuž, vychádzajúc z periodickej tabuľky prvkov je to len paródia na ťažký kov. Preto sa nazýva „ľahkým kovom“. Každopádne, patrí do skupiny kovov a je to bežne sa vyskytujúci prvok. A jedna z vecí, ktoré hovoria takzvaní odborníci v snahe zmierniť strach ľudí, je: „viete, hliník tvorí až 8% zemskej kôry. Je vo vzduchu. Je v pôde. Je vo vode" a tak ďalej. A môžu mať úplnú pravdu. Je to úplne bežný prvok mimo ľudského tela, ale nemá absolútne žiadnu biologickú funkciu vnútri tela. Nie je potrebný ani nevyhnutný pre žiadnu biologickú funkciu v žiadnej rastline alebo zvierati. Takže do ľudského tela zjavne nepatrí, keď v ňom nemá žiadnu fyziologickú či biochemickú úlohu. Ale to, čo vieme o podstate hliníka, je známe hádam už skoro dve storočia. Je to jed.
       V Európe bol v roku 1800 hliník používaný v niektorých výrobkoch, riadoch na varenie, vo výrobkoch na pečenie atď. a bol v Európe zakázaný, pretože sa vedelo, že je to jed. A v skutočnosti, ak sa naozaj o to zaujímate, existuje kniha napísaná v 20-tych rokoch 20. storočia zubárom Charlesom Bettsom. Je to fascinujúci príbeh o otrave hliníkom najmä prostredníctvom prášku na pečenie, ktorý sa vtedy používal. Ako sme si nedávno všimli v súvislosti s vakcínami, toto sa stalo predmetom regulačných vyšetrovaní, v tom čase Federálnou obchodnou komisiou (Federal Trade Commission). Betts o tom napísal knihu, a v nej bola popísaná rozsiahla skúsenosť s veľmi vážnou otravou, a to všetko z výrobkov na varenie. V skutočnosti mal aj on otravu. Mal otravu hliníkom, ktorú si diagnostikoval zo svojej šálky. Potom tam boli odborníci, toxikológovia, ktorí vo federálnom vyšetrovaní tvrdili, že hliníkové soli, tie isté, čo používame dnes vo vakcínach, sú jed bez ohľadu na to, či sú prijímané intravenózne (vpichnutím do žily) alebo orálne (zjedením) alebo subkutánne (vpichnutím pod kožu). Ale, približne v tom istom čase ako sa konalo toto vyšetrovanie, hliník spadol do ampulky s vakcínami niekde v laboratóriu a od tých čias sa vo vakcínach používa. Takže je dosť nepochopiteľné, že sa to celé obrátilo naopak - látka s tak dlhým záznamom o jedovatosti pre ľudí, ktorá bola z tohto dôvodu predmetom federálneho vyšetrovania, začala zrazu byť používaná ako pomocná látka vo vakcínach.
 

DM: Áno, je to nepochopiteľné, ale predpokladám, že nie prekvapujúce. Takže, máme tu veľké množstvo vakcín a som zvedavý, či ste ich všetky preskúmali, a či by ste vedel vysvetliť našim poslucháčom, ktoré vakcíny majú najviac hliníka, a tiež zhodnotiť nebezpečenstvá z tohto uhla pohľadu.
 

DA: Môžem vám urobiť zoznam. Nie je vo všetkých vakcínach a vo všeobecnosti ho nájdete vo vakcínach proti hepatitíde B. Nájdete ho v DTaP (záškrt, tetanus, čierny kašeľ). A samozrejme v každej kombinovanej vakcíne. Je čoraz viac kombinovaných vakcín: HiB vakcína (Haemophilus influenzae B), pneumokoková vakcína, vakcína proti hepatitíde B a Gardasil vakcína (HPV), ktorá sa u nás používa. Nedomnievam sa, že vakcíny proti prasacej chrípke H₁N₁ u nás hliník obsahovali, ale v zámorí a v iných krajinách, boli vyrábané s hliníkovými pomocnými látkami. A takisto, množstvo vo vakcínach sa mení, a toto je dosť zaujímavé - je to trochu závislé od spôsobu distribuovania v tele. Keď o tom premýšľate, ak dostanete vakcínu a je vám obvykle podaná do svalu, ten hliník zostane po nejakú dobu v mieste vpichu. V skutočnosti, ak by nikdy neopustil miesto vpichu, bol by len potenciálne toxický pre rameno alebo nohu alebo zadok, miesto, kde bol vpichnutý. Takže nemusíte nevyhnutne sledovať mikrogramové dávky, pretože ak je vakcína vstreknutá do systému rýchle, môže to spôsobiť rapídny nárast hladiny hliníka v krvi. Preto malá dávka vstreknutá rýchlo môže byť možno oveľa toxickejšia než veľká dávka, ktorá sa udrží v tkanive v mieste vpichu. Ak toto tvrdíme, potom víťazom je kombinovaná vakcína Pediarix. Obsahuje 850 μg čistého hliníka a potom klesáme až k Prevenaru so 125 μg hliníka. Takže v skutočnosti hovoríme o približne 200 až 400 μg ako priemernej dávke na jednu vakcínu. Samozrejme, dieťa dostane niekedy aj niekoľko vakcín naraz.
         Dovoľte mi pozrieť sa na to z nasledovnej perspektívy. Keď rozmýšľam o ortuti, dostávame sa k množstvu 12,5 a 25 μg na injekciu. A myslím na obdobie podania injekcie, a to predtým než ortuť z vakcín pre malé deti odstránili, deti dostávali až do 60, 70 μg na deň. Teraz dostávajú viac ako milligram hliníka.
 

DM: Čo je tisíc mikrogramov (μg), pre tých ktorí sa nevyznajú v metrickom systéme.
 

DA: Správne. Takže hovoríme o koncentrácii alebo dávkovaní, ktoré je 10- až 20-krát vyššie ako u ortuti. Viem, že ortuť je z hľadiska váhy oveľa jedovatejšia ako hliník, ale neverím, že až dvadsaťnásobne. Hliník sa nachádza vo výrobkoch, ktoré stále vidíme všade okolo, ale neaplikujeme si ho do tela a tieto deti dostávajú v týchto vakcínach príšerne veľkú dávku.
 

DM: Spomínali ste, že nebol v H₁N₁ vakcíne ale myslím, že sa to týkalo vakcín proti chrípke, že mnohí presadzovali, aby sa tieto vakcíny nepodávali z dôvodu obsahu hliníka a zvýšeného dlhodobého rizika chorôb ako Alzheimer, pretože túto vakcínu človek dostával každý rok.
 

DA: Hliník nie je v preparátoch na chrípku, mysleli ste rutinnú vakcínu proti chrípke?
 

DM: Áno, tú rutinnú.
 

DA: Nie je tam.
 

DM: OK, nie je tam. Zle som to pochopil.
 

DA: Nie je to zahrnuté v zozname pomocných látok. Poviem vám to takto: hliník kontaminuje skoro každý biologický výrobok. Takže musíte rozlišovať obsah a udávaný obsah. Videl som nepublikované údaje z jedného laboratória v USA, ktoré sa zaoberalo obsahom hliníka vo vakcínach. Porovnávali ho s množstvom, ktoré bolo uvedené na príbalovom letáku. Zistili, ak si dobre spomínam, až päť-šesťkrát viac hliníka, než bolo uvedené v príbalovom letáku, čo je smutné. Znie to ako hrubé porušenie predpisov, ale oni ho nemusia uvádzať, ak je tam hliník ako kontaminant. A verte mi, je veľa vecí vo vakcínach, o ktorých vieme, že sú kontaminované hliníkom. Takže človek nikdy nevie.
 

DM: Ako sa to tam dostane? Používajú hliníkové nástroje pri výrobe, jednoducho sa to nazbieralo počas výrobného procesu a už to tam ostalo?
 

DA: Viete, to je veľmi vtipná otázka. Bola realizovaná jedna štúdia a nevedel by som citovať autora bez toho, že by som mal tú štúdiu pred sebou, ale bolo tam veľa o úplne injekčnej výžive alebo intravenóznych (do žily vstrekovaných) liekoch, ktoré boli kontaminované hliníkom a veľa pediatrov, výskumníkov sa tým veľmi starostlivo zaoberalo. Skúmali zloženie týchto liečiv a vypočítali množstvo hliníka v jednotlivých zložkách. Inými slovami, jednotlivé zložky kúpili, vypočítali množstvo hliníka, porovnali ho s priemyselne vyhotoveným výrobkom a zistili niekoľkonásobne vyššie množstvo hliníka v hotovom výrobku. Vyvodili záver, že je to kontaminant, ktorý sa dostáva do lieku počas výrobného procesu, ale nie samotnými kontaminovanými zložkami toho lieku.
 

DM: Alebo surovinami.
 

DA: Správne. Suroviny výsledok neovplyvnili.
 

DM: Zaujímavé. Takže podľa našich najlepších znalostí, s najväčšou pravdepodobnosťou bude skutočný obsah hliníka v týchto vakcínach možno o 500% - 600% viac, než sa uvádza, pretože nikto v skutočnosti neurobil klinické skúšky a nevydal konečnú štúdiu o tom, aké tieto čísla v skutočnosti sú. Takže namiesto 1 mg alebo 1000 μg to je možno až 5000 μg či 6000 μg.
 

DA: Nuž, bolo niekoľko štúdií, ktoré sa týmto zaoberali. Sú to staré štúdie a myslím, že jednu z nich realizovali v Európe, vo Švédsku a bol tam celkom dobrý súlad medzi tým, čo malo byť a čo skutočne bolo vo vakcíne. Ale to, čo som videl na svojom stole pred zhruba rokom, bola veľká odchýlka od stručných štúdií, ktoré boli zverejnené. Takže neviem, či to znamená nedbalosť v kvalite výrobných štandardov. Kto vie? Videli sme veľa problémov vo výrobe, obzvlášť v Číne pri výrobe zdravotníckych výrobkov, hračiek atď. Takže kto vie, do akej miery sa porušujú predpisy u týchto výrobcov rôznych súčastí.
 

DM: Takže ste to spozoroval sám, že množstvo sa za posledných pár rokov zmenilo?
 

DA: Tak o tom niet pochýb. Aj keby ste zobrali len označovanie vakcín ako také, nastal tu dramatický nárast v počte dávok, ktoré deťom dávame. Ale tiež nárast akumulovaných dávok hliníka. Študoval som PDR (Physician Desk Reference = referenčná príručka pre praktických lekárov) spätne až do 70-tych rokov, aby som mohol zostaviť chronologický vzorec vystavenia detí hliníku. PDR vo svojich začiatkoch obsah hliníka ani neuvádzal. Takže v 70-tych rokoch bolo trošku zložité vedieť, čo deti dostávali, ale predpokladal som, že sa to od doby, kedy začali správne označovať ampulky, veľmi nezmenilo.
       Ale, prihliadnuc na počet vakcín, v 70tych rokoch a vlastne až do polovice 80tych rokov, pokým neprišla vakcína proti hepatitíde B, deti dostávali štyri injekcie v prvých 18 mesiacoch života. Dostávali 4 vakcíny s hliníkom a dnes dostávajú 17 injekcií, ktoré obsahujú hliník. Takže sa množstvo injekcií zoštvornásobilo. Ak vychádzame z výpočtov, ktoré som robil na miligramovú dávku, tak sa miera vystavenia hliníku kúsok viac ako zdvojnásobila. Takže áno, zvýšilo sa to, a dokonca, aj keď sa množstvo ortuti na začiatku roku 2000 znížilo, hliník išiel nahor. Takže jeho množstvo stále rástlo. A toto má v skutočnosti isté veľmi závažné dopady. Hliník oslabuje schopnosť tela vylučovať ortuť a oslabuje látku známu ako glutatión. A ak zvýšite množstvo hliníka, tak vlastne tú trošku ortuti, ktorú prijímate, urobíte oveľa toxickejšou, pretože telo sa s ňou nevie vysporiadať. Takže teoreticky, ak deťom, ktoré neboli vystavené ortuti, a neboli zaočkované DTaP, Hib a Hep B, zvýšite hliník a opäť zavediete chrípkové vakcíny, ktoré obsahujú 25 μg ortute, tá ortuť pre dieťa, ktoré je naložené hliníkom, môže byť oveľa nebezpečnejšia, pretože sa udrží v tele oveľa dlhší čas. Telo sa s ňou nevie vysporiadať.
 

DM: Ale ortuť takisto nie je len vo vakcínach. Často je prijímaná ako kontaminant v rybách a samozrejme v amalgámových plombách. Takže sú aj iné cesty, ktorými ortuť môže vstúpiť do detského tela. Sú, podľa vašich poznatkov, nejaké regulačné smernice, ktoré by sa zaoberali množstvom hliníka, ktoré je používané vo vakcínach?
 

DA: No áno, sú nejaké smernice. Ale v skutočnosti jediné skutočné vyjadrenie, ktoré som našiel, že hovorí o nejakom obmedzení hliníka, ktorý môže byť použitý vo vakcínach a ostatných injekčne aplikovateľných biologických preparátoch je od FDA (= Food and Drug Administration = Úrad na kontrolu potravín a liečiv v USA – pozn. prekl.). Stanovuje, že maximálne dovolené množstvo čistého hliníka je 850 μg na vakcínu. Keď na to pozerám napr. v porovnaní s ortuťou, obmedzenia pre ortuť alebo olovo nie sú len mikrogramové alebo vážené dávky… samozrejme, že alkoholy by boli pre dieťa toxické a to v dávke, ktorú by dospelý možno ani nepocítil… takže keď myslíte na to, ako regulujeme jedy, kritický význam má skutočne veľkosť toho, kto ich prijme. Nie je natoľko dôležité samotné vystavenie sa jedu, ale to, v akej telesnej váhe je toxín distribuovaný. A neuviedli to. A v skutočnosti nezaviedli žiadne obmedzenia na viacero vakcín v jeden deň.
       Takže, keď idem ešte hlbšie, našiel som jedno priznanie v článku publikovanom vo Vaccine, čo bol jeden z peer-reviewed časopisov (t.j. takých, v ktorých články pred uverejnením zhodnotia iní odborníci z oboru – pozn. prekl.) zaoberajúcich sa očkovacím priemyslom, a Norman Baylor, ktorý pracuje pre FDA a iných, objasnil regulačné smernice - vyhlásili, že táto dávka, toto obmedzenie na 850 μg bolo použité na základe efektívnosti pomocnej funkcie hliníka a nemá nič spoločné s bezpečnostnými obmedzeniami.
       Takže, v konečnom dôsledku, napriek bezpečnosti vakcín alebo napriek tomu, o čom hovoria obhajcovia vakcín ako o bezpečnej dávke a citujú pritom tento zákon ako regulačný zákon a zákon ktorý dodržiavame, to nemá s bezpečnosťou nič spoločné. Takže nie, skutočnosť je taká, že neexistujú žiadne federálne regulačné smernice na obsah hliníka vo vakcínach, ktoré by vychádzali z bezpečnostných údajov, ani nič podobné.
 

DM: Ako sa hliník šíri v tele, keď už sa doň dostane z vakcíny alebo prostredníctvom kuchynského náčinia či z antiperspirantov?
 

DA: Hliník je  prekvapivo a neuveriteľne prenosný kov. Nejestvujú žiadne zábrany, je jedno, či ste ho vpichli, vdýchli, zjedli, vôbec žiadne zábrany. Vo vnútri tela je rozširovaný prostredníctvom aktívneho prenosového systému. Akoby ukradol pre seba systém prenosu železa. Takže, vytlačí železo z nosných molekúl a vstúpi do akejkoľvek bunky. Prejde aj krvnou zábranou mozgu (hemato-encefalickou bariérou). Určite prejde aj zábranou v placente z matky na dieťa. A v skutočnosti, ak je už raz v bunke, môže vstúpiť do ľubovoľnej časti tejto bunky, či už sú to mitochondrie, čo sú batérie bunky, alebo bunkové jadro, v ktorom ide priamo do DNA, naviaže sa na vlákna DNA atď. Takže pre hliník neexistuje vôbec žiadna zábrana. Toto je zjavne problém, nemáme takpovediac žiadny interný zátaras alebo spôsob ako ho eliminovať. Hliník sa zvezie na chrbte systému pre prenos železa, takže je veľmi účinne rozširovaný po celom tele.
       Keď nad tým rozmýšľate, je viacero možností, ako sa tomu dá rozumieť, ako možno uchopiť potenciálnu toxicitu rozširovania hliníka v našom tele. Sú tu dve cesty, ktorými môžeme ísť, a myslím, že je to obvyklý spôsob, akým o vystavení sa vplyvu toxínov toxikológovia rozmýšľajú.
         Môžete merať hliník v krvi presne tak, ako sa v krvi meria alkohol, ortuť alebo olovo. Ale to vám nedá primeraný obraz o tom, čo sa dostáva do dôležitých orgánov ako mozog, srdce, svaly atď. Takže skúmať hladinu v krvi má svoje obmedzenia, ale poskytne to istotne určitý obraz o množstve jedu v tele. Viac informácií dostanete, ak sa snažíte definovať riziká akútneho vystavenia. A to sme urobili. Napríklad nefrológ (špecialista na obličky) je pravdepodobne najvzdelanejší špecialista v medicíne na otravu hliníkom. Pacienti s dialýzou krvi sú náchylní na otravu obličiek hliníkom a hliník u nich nie je dialyzovaný, takže ak sú vystavení hliníku v prostredí, môžu mať vysokú hladinu hliníka v krvi. Takže u pacienta na dialýze by zisťovanie hladiny hliníka v krvi vykazovalo rozumnú presnosť. A je tu celkom slušné množstvo údajov.
         Literatúra o hliníku v úplnej parenterálnej výžive (= Total Parenteral Nutrition = TPN = výživa podávaná mimo tráviacu sústavu injekčne - pozn. red.) nedonosených bábätiek a detí. Toto bola bežná vec u detí a bábätiek, ktoré istý čas dostávali vnútrožilovú výživu, krátkodobo až strednodobo, a tak je tu dosť údajov o úrovni hliníka v krvi v súvislosti s jeho toxicitou. Myslím, že keď sa zaoberáte vakcínami, musíte urobiť niečo veľmi jednoduché. Rozdelíte množstvo hliníka vpichnuté dieťaťu či už je to vakcína proti nákazlivej žltačke typu B pre novorodenca alebo dvojmesačné dieťa alebo 12-mesačné alebo v ľubovoľnom veku. Zoberiete množstvo hliníka, ktoré bolo podané, vydelíte to objemom krvi a dostanete odhad maximálnej krvnej hladiny. Viete zo všetkých štúdií, ktoré už boli urobené, vyplýva, že keď dostanete koncentráciu okolo 100 μg na liter krvi, je to silná otrava. To je poriadne veľa. Ak si to prepočítate, a ja som tieto výpočty urobil u novorodenca na základe priemernej hodnoty hliníka v krvi, priemerné bábätko bude mať až do 1000 mikrogramov na liter ak bol ten hliník vstreknutý celý okamžite. A to je desaťnásobne viac, než sa považuje za otravu hliníkom.
       U dvojmesačných detí je to mimo grafu. Je to 3,6 mg na liter. Takže 36x toľko, než sa uvádza ako toxická dávka. Samozrejme vieme, že hliník sa nevstrebáva okamžite celý. Je len veľmi málo štúdií, ktoré nejakým spôsobom merajú hladiny hliníka v krvi nejaký čas po očkovaní, okrem experimentálnych štúdií vedcov z Purdue University, ktorí urobili základný výskum adjuvantov. Tieto štúdie ukázali, že hliník sa od antigénu úplne oddelí do 15 minút. A akonáhle sa uvoľní, môže sa vstrebávať pekne rýchlo. Ako lekár si myslím, že sme mohli vstreknúť lidokaín alebo epinefrín (adrenalín) a niekto povie: „Urobil som to pri kontrastných alergiách.“ A keď vpichnete niečo do svalu, dostáva sa to do systému veľmi veľmi rýchlo. Takže nie je prekvapujúce, ak máte veľmi krátko po podaní vakcíny v krvi vrcholové hodnoty hliníka.
         Poviete si, že keď to podávame deťom, bola by veľmi potrebná nejaká štúdia - merať vrcholové hodnoty hodiny, dni, týždne po vakcíne. A napodiv, existuje len jedna štúdia. Tá sa týmto nikdy nezaoberala a bola publikovaná v španielskej literatúre pre veľa veľa rokmi. Bola to štúdia pacientov na dialýze a už pri jednej vakcíne podanej dospelým pacientom boli hladiny zvýšené, a u niektorých z nich hladina prekročila 100 μg na liter krvi. Myslím, že to bolo na piaty či siedmy deň po očkovaní. Takže, napriek tomu, že to celkom nekopíruje situáciu u detí, pretože to boli dospelí, vieme, že sa jednoznačne vylučuje po dobu niekoľkých dní a že hladiny sú dosť vysoké.
 

DM: Zaoberali ste sa zdrojmi hliníka, príjmom hliníka z iných zdrojov, konkrétne antiperspirantov, a máte predstavu o jedovatosti dávok, ktoré priemerný človek môže dostať z vakcín?

DA: Nie je dosť údajov o vakcínach ako takých, ktoré by vôbec boli pripravené na spracovanie, ak sa teda odvolám na literatúru, ale je veľa literatúry, ktorá sa zaoberá orálnym (ústnym) prijatím hliníka, pretože viete, tie prípady otráv u pacientov na dialýze boli z titrov orálne podávaných fosforečnanov. Takže aké sú spôsoby ako sa na to pozrieť? Aby sme zasadili veci do kontextu, pozrime sa na hliník, ten z vakcín, a porovnajme ho s otravou ústne podávaným hliníkom. Absorbujeme len okolo 1% z hliníka, ktorý prijímame ústami. A je tu veľké množstvo variácií od človeka k človeku. Napríklad, ak si zoberiete príjem hliníka s askorbátmi, vitamínom C napríklad. Preto sa hovorí: neužívajte vitamín C na prázdny žalúdok, podporuje vstrebávanie hliníka, alebo kyselina citrónová ktorá je v nápoji Capri Sun a ktorá podporuje rozpustnosť hliníka. Dávky vo vakcínach šialene prekračujú to, o čom vieme, že je jedovaté pri orálnych spôsoboch užitia a potrebujeme štúdie orálne podávaných látok, ktoré viažu fosforečnany atď. 

DM: Keď hovoríte o orálne užívaných látkach, ktoré viažu fosfáty, je to niečo ako hydroxid hlinitý, ktorý je v antacidoch (liekoch na neutralizáciu žalúdočných kyselín)?
 

DA: Správne. Nemám veľa údajov. Zaoberám sa údajmi v literatúre, ale v nej sa píše akurát tak o podpazušných deodorantoch. Myslím, že britský vedec, volá sa tuším Chris Exley, vypracoval nejaké zaujímavé štúdie o rakovine prsníka, urobil vzorky zo štyroch segmentov prsníka tých žien, ktoré mali mastektómiu a našli vysoké koncentrácie hliníka v hornom vonkajšom kvadrante. A hliník sa v nádoroch prsníka skutočne našiel. A samozrejme horný vonkajší kvadrant je najbližšie k miestu kde aplikujete deodorant. Výsledkom jeho výskumu bolo, že sa to dalo do súvislosti s rakovinou so záverom, že môže rakovinu spôsobiť, pretože v skutočnosti je hliník karcinogénom. Je viac ako sto štúdií, ktoré dokazujú, že po injekčnom podaní u zvierat spôsobuje rakovinu.
 

DM: Pomohol vám Váš výskum rozlišovať medzi rozličnými typmi hliníkových solí, ktoré sa používajú? Tie soli, ktoré sa používajú v týchto antiperspirantoch sú dobre zdokumentované ako nebezpečné a mali by sme sa im za každú cenu vyhýbať. Ale veľa obchodov so zdravou výživou má tieto hliníkové prípravky, ktoré sú označované ako bezpečné a neabsorbujúce hliník, ale je tu isté znepokojenie, že sa z nich hliník uvoľňuje do tela, aj keď sú považované za bezpečné ľuďmi, ktorí ich v týchto obchodoch predávajú.
 

DA: Myslím že to je síran hlinitý. Aspoň v prípravkoch na injekčnú aplikáciu, ktoré sú rovnako toxické ako každý iný hliník. Je tu rozdiel v biokinetike a v tom ako sa šíri z miesta vpichu. A možno sú rozdiely v hodnotách absorpcie cez kožu. Toto jednoducho neviem.
 

DM: OK, ďakujem. Všetok tento záujem o hliník sa viaže na skutočnosť, že má istú toxicitu a hovorili sme o tom, ako sa šíri v tele. Ale čo ste si všimli, čo ste spozorovali? Odvolávali ste sa na štúdiu, podľa ktorej ním môže byť ovplyvnená rakovina prsníka, ale čo ďalšie typy toxických dopadov? Myslím, že taký bežný je spájaný s Alzheimerom alebo neurologickou degeneráciou.
 

DA: Áno viete, čiastočne som sa tým zaoberal, pretože sa osobne zaujímam o nárast výskytu Alzheimera, a keďže som už v strednom veku, myslím trochu na svoju budúcnosť, a preto som sa zaoberal hliníkom. Pustil som sa do toho a študoval literatúru o Alzheimerovi. Myslím, že všeobecné presvedčenie v lekárskej komunite a v komunite príjemcov zdravotnej starostlivosti je, že táto spojitosť nie je potvrdená alebo nie je veľmi dôležitá, ale veda v skutočnosti hovorí niečo iné. Je tu veľké množstvo literatúry, ktorá spája Alzheimera s vplyvom hliníka alebo hliníkom v mozgu v štúdiách na zvieratách, a tiež na králikoch, a v podstate sa to objavuje aj v štúdiách, ktoré boli práve zverejnené tohto roku. Výskum sa nezastavil na základe doterajších zistení, ale zvierací model je pôsobivý. Na zvieratách vystavených hliníku boli replikované všetky možné zmeny v mozgu, ktoré sa dejú pri Alzheimerovi. Vyzerá to teda tak, že je to jedna z vecí v okolitom prostredí. Istotne nie jediná vec, ale určite jedna z vecí z prostredia, ktoré môžu byť rozhodujúce. Zubár Dr. Betts to vlastne komentoval vo svojej knihe z r. 1927. Opísal to výborne. Jeho opis vplyvu hliníka na priemyselných robotníkov v zásade znie presne ako to, čo dnes nazývame Alzheimerom.
 

DM: Takže sú veľmi dobré dôvody na obmedzenie vystavovania sa hliníku, nakoľko je to len možné, pretože z toho neplynie žiadny prínos. Je to len jed, presne ako ortuť. Nie sú žiadne známe biologické funkcie, len samé škody.
 

DA: Nie, vôbec žiadne funkcie. Ale ak sa pozriete na to, čo urobili ľudia ako Sally Bernard, ktorí kládli otázky o ortuti a vakcínach, predtým než urobili nejaký výskum - len zobrali súpis údajov o bezpečnosti výroby (= Manufacturing Safety Data Sheet = MSDS). Je to krátky súpis, v ktorom výrobcovia pracujúci s produktom, ktorý obsahuje hliník, musia poskytnúť informácie svojim pracovníkom pre prípad, že sa vyskytne na pracovisku otrava hliníkom alebo vystavenie pracovníka hliníku. A tento je založený na množstve vedeckých informácií, takže môžete veľmi rýchlo zhrnúť veľa vedeckých faktov a prečítať si MSDS bez toho, že by ste museli študovať množstvo odbornej literatúry, a získate dobrú predstavu o jedovatosti. Ak mi dovolíte prečítať vám typický MSDS, tento je o hliníku: Spôsobuje chorobu kostí známu ako osteomalácia, čo je v princípe dekalcifikácia, nedostatočný vývin kostí. Môže spôsobiť svalovú slabosť alebo mdloby, spôsobuje anémiu, halucinácie (zrakové a sluchové), rečové a jazykové vady, konkrétne: dysartria (chybné vyslovovanie), koktanie, zajakávanie, afázia (čiastočná strata reči), nemota (mutizmus). Spôsobuje záchvaty kŕčov, motorické poruchy, triašku, veľa tikov, kŕčov, motorickú afáziu. Spôsobuje demenciu, depresiu, zahmlené vnímanie. Vo vážnych prípadoch kómu a smrť. Je to dosť vážna záležitosť, tento dokument opisuje sprievodné ochorenia, ktoré vidíme u celej populácie, od detí po dospelých. Takže toto je celkom šokujúci dlhší zoznam potenciálnych poškodení.
 

DM: Tak, v dokumentovaní stojí v centre záujmu najmä demencia. Ale nespomínajú sa niektoré najnovšie hodnotenia, ktoré by som chcel, aby ste zhodnotili, mám na mysli spojenie s autizmom. Viete, máme tu v Západnom svete explóziu autizmu. Po desaťročia bol výskyt asi 1 z 10.000. Dnes je to 1 zo 100. Doslova 100-násobný nárast za posledných dvadsať rokov, a to ešte nie je koniec. Každá štúdia, ktorá sa týmto zaoberá, hovorí o čoraz väčšom výskyte a ani sa nenazdáme, a bude to 1 z 20. Takže by ma zaujímalo, aké pozorovania alebo súvislosti ste zaregistrovali medzi hliníkom a autizmom.
 

DA: Je ich v skutočnosti len zopár. Prvá vec, ktorú som urobil, bola, že som pátral v literatúre, napríklad publikované prípady otravy hliníkom v detstve, obzvlášť ranom detstve, aby som porovnal a zistil, či stará toxická záťaž a známe otravy hliníkom vykazujú určitú podobnosť s tým, čo vidíme u autistických detí alebo u akýchkoľvek detí s inými zdravotnými problémami v rannom detstve. Môže to mať spojitosť s vakcínami,.
         A zistil som na moje veľké prekvapenie, že prípady otravy hliníkovými soľami, ktorých som našiel v serióznej odbornej literatúre 85, boli rozdelené na dve približne rovnaké skupiny: deti so zlyhávajúcimi obličkami a deti s normálne funkčnými obličkami. Urobil som toto rozlíšenie, pretože niekto z kontrolného úradu by mohol povedať, že sa neotrávite hliníkom, ak nemáte poškodené obličky, ale zistil som, že to tak nie je. Bolo veľa prípadov otravy v rannom detstve u detí s plne funkčnými obličkami. Takže stáva sa to. A zhromaždil som všetky tieto prípady a dovoľte mi len zbežne prejsť stručný zoznam veľmi typických znakov otravy hliníkom v ranom detstve.
         Jedným z najtypickejších prejavov je oneskorenie vývoja. Mikrocefália (malá hlava), teraz si poviete, že väčšina detí s autizmom má veľkú hlavu, ale v skutočnosti, porovnateľné množstvo detí má vzhľadom na vek menšiu hlavu. Takže, nie je to vždy veľká hlava. Záchvaty kŕčov – vo viac ako polovici prípadov otravy hliníkom. Hypotónia alebo ochabnutie svalstva, vieme, že prakticky všetky autistické deti majú určitú formu motorickej poruchy. A to by veru mala byť základná súčasť diagnostiky autizmu ale nie je, aj keď je veľmi obvyklá.
         Dyskinéza, problémy s chôdzou, myoklonus (kŕčové stiahnutie svalu alebo skupiny svalov), letargia, a jedným z veľmi častých problémov pri otrave hliníkom sú strata reči alebo ťažkosti s rečou. Je to ďalší veľmi obvyklý príznak autizmu. Takže áno, je tu slušné množstvo podobností. Keď sa na to pozriete z bližšia, keď sa začnete zaoberať niektorými biochemickými abnormalitami pri autizme a biochemickými abnormalitami pri otrave hliníkom, vidíte niektoré naozaj výrazné podobnosti.
         Hliník je autonómny toxín. Postihuje ako sympatickú, tak aj parasympatickú nervovú sústavu, a to je veľmi komplikovaný typ nervovej sústavy, ktorý ovláda činnosti, nad ktorými nemáme vedomú kontrolu: pohyby čriev a zvierača a tiež srdečný tep. A tento klinický obraz je veľmi častý pri autizme, autonómna dysfunkcia je veľmi častá. Mitochondriálna dysfunkcia je naozaj vážnym problémom pri vystavení sa hliníku, a je veľmi, veľmi častá u autistických detí. ADHD, sú tu tucty štúdií ktoré spájajú toxicitu hliníka s poruchami pozornosti. Väčšina týchto štúdií bola publikovaná v 80-tych rokoch v čase, keď sme skúmali spojitosť s Alzheimerom. Takže tieto štúdie sa objavili v psychologickej a psychiatrickej literatúre a potom ako keby upadli do nepriazne, pretože ľudia začali byť unavení skúmaním, ale tieto súvislosti neboli nikdy vyvrátené.
         Anémia je u autistických detí bežná a samozrejme, spôsobuje ju aj otrava hliníkom. Melatonín, vieme, že veľa autistických detí a taktiež neautistických detí s rovnakým stupňom poškodenia hliníkom trpí poruchami spánku. Je to komplikovaný biochemický proces. Poškodenia z hliníka a poškodenia, ktoré vidíme u autizmu sa výborne zhodujú. Zjavne existuje veľa vecí, ktoré ovplyvňujú konkrétne biochemické väzby, ale je to nesmierne nápadná podobnosť.
       Neuropatológia, vieme že cerebellum (malý mozog) je často obeťou otravy hliníkom. Je to časť mozgu, ktorá kontroluje veľa vecí, ale ja a Vy, Dr. Mercola, sme sa učili na medicíne, že kontroluje určitú rovnováhu a koordináciu, a potom ešte mnoho ďalšieho, a to je jedným z kľúčových prejavov otravy hliníkom a tiež spôsob prejavu problémov u autistických detí.
         Chcem to zdôrazniť, pretože si nemyslím, že sme v základnom výskume autizmu dostatočne zdôraznili dysfunkciu malého mozgu. Dovoľte mi prečítať vám niečo z tohto zoznamu, a je to na tomto mieste veľmi vhodné, pretože hliník skutočne rád napáda Purkyněho bunky v malom mozgu. Niektoré z poškodení, ktoré vznikajú pri všeobecnej dysfunkcii malého mozgu (nie je Vám to povedomé?): nepozornosť, nesústredenosť, hyperaktivita, nátlakové a ritualistické správanie, nepredvídateľnosť, úzkosť, nepokoj, panika, dráždenie seba samého, paranoja, halucinácie, hnev, násilníctvo, dráždivosť, a to sme len v polovici zoznamu. Je to zoznam odvodený z dysfunkcií malého mozgu popísaných v literatúre starej niekoľko desaťročí. Máme tu toxín. No a ortuť takisto zasahuje malý mozog, o tom niet pochybností, ale ortuť práve Purkyněho bunky obíde, a to sú presne tie bunky, ktoré napáda hliník. Takže v tom vidím celkom pôsobivú biologickú vierohodnosť, ak dovolíte.
 

DM: To je zaujímavé. Chcem vám poďakovať za to, že ste nám poskytli tieto dôležité informácie o hliníku. Podľa mňa je to ďalší dobrý dôvod na opatrnosť pri výbere a používaní vakcín, čoby spôsobu ochrany seba samého a svojej rodiny pred nákazlivými chorobami. Len si myslím, že sú tu vo väčšine prípadov, pre väčšinu ľudí, oveľa lepšie alternatívy, menej jedovaté a s menšími nežiadúcimi účinkami. Myslím, že jednoducho nedáva zmysel používať tieto nebezpečné prístupy, u ktorých boli dobre pozorované a zdokumentované nežiadúce účinky.
       Možno už len jeden posledný komentár. Dr. Shiv Chopra, ktorý takisto prednášal na konferencii, sa zaoberal špeciálne spôsobom podávania vakcín. Že skoro všetky vakcíny sú podávané injekčne. Zaoberal sa bielkovinami a niektorými ďalšími otázkami... konkrétne bielkoviny, ktoré boli podávané týmto spôsobom, ktorý možno spôsobuje oveľa závažnejšie nežiadúce účinky, pretože je to spôsob podávania, na ktorý naozaj neboli určené. Takže by ma zaujímalo, z vášho pohľadu, či je tu závažný rozdiel medzi podávaním hliníka prostredníctvom vakcíny v porovnaní s príjmom ústami.
 

DA: To je dobrá otázka. Povedal by som, že nie. Profily toxicity sú veľmi, veľmi podobné. Teraz by som mohol rozdeliť prípady otravy, ktoré som zbieral a skúmať ich pozornejšie. Ale pri zbežnom pohľade sú si veľmi podobné.
 

DM: OK, to by dávalo zmysel. Takže ešte raz Vám ďakujem za informácie, ľuďom poskytneme niektoré z vašich písaných komentárov k tejto téme, takže si to budú môcť prečítať, a samozrejme prepis tohto rozhovoru. Ďakujem veľmi pekne.