Neoficiálna stránka obyvateľov obce Malatiná
Home Zem Kto nám vráti Slnko?
Kto nám vráti Slnko? PDF Tlačiť

Čierny kontinent nepotrebuje poúčanie apokalyptikov. Hlad je väčšou hrozbou ako hypotetická klimatická katastrofa o sto rokov.

Život v Afrike je často zlý, chudobný a krátky. Podľa správ Svetovej zdravotníckej organizácie ročne zomrie 2,2 milióna Afričanov na AIDS. Pľúcne infekcie spôsobujú 1,4 milióna úmrtí. Malária 2,4 milióna, črevné ochorenia sedemstotisíc. Choroby, ktorým by mohli zabrániť jednoduché očkovacie látky, zabijú ročne ďalších šesťstotisíc ľudí, a vojny, podvýživa a život v špinavých slumoch predčasne dovedú do hrobu nespočetných rodičov aj deti. A napriek tomu sa Afričanom dennodenne hovorí, že najväčšou hrozbou, pred ktorou stojíme, je globálne otepľovanie.

Prírodné sily

Konferencie, prednášky, televízne programy, školské čítania a jednostranné „dialógy" toto tvrdenie opakujú. Tvrdia nám, že ropa, benzín a spaľovanie dreva a uhlia našu planétu nebezpečne ohrievajú, že polárne čiapočky sa topia, že mestá na pobrežiach budú zaplavené a že to vyvolá búrky, suchá, choroby a vymieranie druhov. A poúčajú nás: „Klimatická zmena ohrozuje ľudstvo viac ako AIDS." Môže to byť pravda, ak na AIDS ročne umrie viac ako 2,2 milióna Afričanov?

Nesmieme zabúdať, že morská hladina od konca poslednej doby ľadovej stúpla o stodvadsať metrov. To si hlásatelia nebezpečenstva globálneho otepľovania myslia, že to spôsobili táboriská jaskynných ľudí? Nie: očividne to boli mohutné prírodné sily - nútia ľadovce, aby vznikali a zanikali, spôsobujú suchá, záplavy, ktoré mali po milióny rokov vplyv na Afriku a celú Zem s jej zvieratami a ľuďmi.

Len si spomeňte na severnú Afriku a jej zelené údolia, na hrochy a šťastných dedinčanov spred štyritisíc rokov - a odrazu sa z nej stala Sahara. Vedci nevedia prečo, ale určite to nebolo pre egyptských faraónov, čo stavali pyramídy a vozili skaly hore-dolu na mohutných vozoch.

Lenže naším skutočným problémom nie je táto čudná veda. Problémom je, že nám Afričanom chcú predpisovať, že nemáme stavať tepelné elektrárne na uhlie a zemný plyn. Práve to, že nám takmer úplne chýba elektrina, nám totiž bráni tvoriť pracovné miesta a moderné spoločnosti.

Faktom je, že táto politika zabíja.

Priemerná dĺžka života v Afrike je nižšia ako v Spojených štátoch či Európe pred sto rokmi. Ale nás Afričanov dookola presviedčajú, že by sme sa nemali rozvíjať, že nemáme mať elektrinu či autá, pretože teraz, keď sú tieto krajiny bohatšie, ako si Afričania vôbec dokážu predstaviť, im robí starosti globálne otepľovanie.

Presviedčajú nás, že svet potrebuje energetickú diétu. Mám pre nich novinku. Afričania práve takúto diétu absolvujú: umierame od hladu!

Vlastné potreby

Nemať elektrický prúd znamená pre milióny Afričanov, že nemajú chladničky na uchovávanie potravín a liekov. Až na bohaté štvrte v našich veľkomestách ľudia nemajú elektrický prúd ani počítače, nemajú nemocnice ani školy, nemajú klimatizáciu, úrady, továrne a obchody, nemôžu vyrábať a mať pracovné miesta.

Nemať elektrický prúd znamená aj choroby a smrť. Znamená to, že milióny zomrú na pľúcne infekcie, pretože na kúrenie a varenie majú len otvorený oheň, zomrú na črevné ochorenia vinou skazených potravín a pitnej vody, zomrú na maláriu, tuberkulózu, choleru, kiahne a iné choroby, ktorým by sme mohli zabrániť alebo ich liečiť, keby sme mali primerané zdravotnícke zariadenia. Rozprávať ľuďom v Afrike, že nemôžu mať elektrinu a ekonomický rozvoj - okrem tej trošky, ktorú vyprodukujú malé veterné turbíny či solárne panely - je nemravné. A medzitým Čína a India každý týždeň postavia novú tepelnú elektráreň, a tým vytŕhajú svojich ľudí z chudoby. Takže: aj keď zostane Afrika chudobná - a keď Spojené štáty a Európa nahradia atómovú energiu veternými turbínami, globálne hodnoty oxidu uhličitého budú po desaťročia stúpať.

Afrika sa musí prestať starať o to, čo hovorí Západ, OSN či Al Gore. Musíme sa sústrediť na vlastné potreby, zdroje a šance. Nepotrebujeme ešte viac pomoci - hlavne nie tej, ktorá je nasmerovaná predovšetkým na skorumpovaných úradníkov, ktorí odvádzajú peniaze na vlastné kontá a vlastných ľudí pritom držia v biede. Musíme sa prestať správať ako nevedúci divosi, ktorí si myslia, že zatmenie Slnka znamená hnev bohov a že šarlatáni nám Slnko dokážu vrátiť. Potrebujeme obchodovať, vyrábať, potrebujeme elektrinu a pohonné látky, aby sme mohli vybudovať moderné spoločnosti. Musíme robiť to, čo robia Čína a India: rozvíjať sa a viac s nimi obchodovať. Len tak dosiahneme pracovné miesta, blahobyt, zdravie aj kvalitu životného prostredia, akú si zaslúžime.

Fiona Kobusingye (1959) je ľudskoprávna aktivistka. Je prezidentkou ugandskej skupiny pre ľudské práva a ekonomický rozvoj CORE.

sobota 5. 12. 2009 | Fiona Kobusingye
Posledná úprava Pondelok, 22 Február 2010 21:38
 

Meniny má

Včera : Sergej
Dnes : Alojza
Zajtra : Kvetoslava

Fotogáléria Foto

Bacovske_20...
Bacovske_2012_14_084Bacovske_2012_14_084

Reklamné banery

Neoficiálna stránka obyvateľov obce Malatiná, Ochrana osobných údajov.