Oficiálna stránka Obce Malatiná
Home Napísali o Nás Najmladší a najstarší starosta: Šéfujú susedným dedinám
Najmladší a najstarší starosta: Šéfujú susedným dedinám PDF Tlačiť
Zdroj: Život   16/2009
„Do úradu ho nepustím, viete, koľko máme doma roboty?“ hovorí Jolana Murinová z Osádky. Jej manžel JURAJ (81) bol najstarší slovenský starosta a práve sa vzdal postu. No do úradu chodí aj tak.
Osádka je malá oravská dedina, v ktorej si kvetináče pri obecnom úrade vyrobili z vyradených ampliónov obecného rozhlasu a v ktorej starosta nemá na stene zarámovanú fotku Ivana Gašproviča, ale Ludvíka Svobodu. A v kancelárii kúria v kachľovej peci. Ale len trochu, aby teplota nevystúpila nad 15 stupňov. Oravci sú radšej v chladnejšom.

Juraj Murina je svieži človek, ktorý po schodoch obecného úradu zvyčajne nekráča, ale vybehne. Často vtipkuje, podobne ako jeho manželka.

Ku koncu marca si však povedal dosť, viac starostovať nebude. „Lenže z prvých troch dní, čo už nebol starosta, som ho poriadne ani nevidela. Raz bol v Dolnom Kubíne na odhaľovaní tabule, potom na prednáške so študentmi. Teraz bol zasa na obecnom úrade, lebo musí podpísať ukončenie prvého štvrťroka. Doma treba robiť, máme malé role, barany, kosiť treba, píliť, a on stále nemá čas,“ hovorí manželka a manžela si doberá: „Sme spolu už päťdesiatšesť rokov. Viete, čo je to s jedným človekom toľko prežiť? A ešte s takýmto?“

Prehovárali, kým nesúhlasil

Príbeh najstaršieho starostu sa začal v roku 1949. Vtedy mladý Juraj Murina z Osádky nastúpil na Okresnom národnom výbore v Dolnom Kubíne na post pôdohospodárskeho referenta. Prešiel mnohými funkciami až po predsedu ONV. Vo februári 1989 odišiel do dôchodku. V rodnej Osádke ho však nahovorili, aby robil kronikára, neskôr zakladal urbárne spoločenstvo, kde bol predsedom.

Keď si v roku 2001 povedal, že už naozaj ide definitívne do dôchodku, manželka Jolana bola nadšená. No prerátala sa.

„Keď sa v dedine dozvedeli, že som skončil so všetkými funkciami, hneď prišiel za mnou sused. Ten bol v Osádke dvadsaťjeden rokov starostom a už sa chcel vzdať. Presviedčal ma, aby som to zobral po ňom. Dovtedy do mňa húdli, kým som nepristal,“ spomína Juraj Murina.

Do kresla starostu obce so 142 obyvateľmi si po voľbách v roku 2002 sadol ako 74-ročný. Chcel si odslúžiť jedno volebné obdobie a popritom vychovať nástupcu. „Aj som si nástupcu našiel. Lenže my sme malá obec, u nás je funkcia starostu úväzková, popri práci. On bol štátnym zamestnancom, a tak popri práci starostom nemohol byť. Preto som pred voľbami 2006 ešte sľúbil, že dva roky to potiahnem a koniec. Nikoho ďalšieho na post starostu sme medzitým nenašli. Na mňa je to už veľa, je najvyšší čas, aby som nepracoval,“ hovorí a manželka iba krúti hlavou.

Hoci bol len „úväzkový“ starosta, pracovný čas mal neobmedzený: „Keď niekto prišiel za mnou ako starostom aj v noci, nemohol som mu povedať - daj pokoj, spím. A ráno som si nemohol povedať, že si podobne ako iný osemdesiatročný dôchodca ešte trochu podriemem.“

Na skrinke v kancelárii obecného úradu má Juraj Murina modrú vázu SDKÚ. „Nie, nie som členom, kandidoval som ako nezávislý. To bola cena vo futbalovom turnaji, ktorý sme vyhrali. Futbalisti prišli za mnou a hovoria - starosta, opatrujte nám ju.“ Na ďalšej skrinke je starý gramofón, ktorý našiel na smetisku a dal ho opraviť, v rohu bubny s paličkami. Bol v miestnej kapele bubeníkom, hrávali na obecných akciách.

Stretnutie s najmladším

Keď ho v roku 2006 druhýkrát zvolili za starostu, tesne po voľbách prechádzalo okolo obecného úradu v Osádke auto, ktoré šoféroval vtedy 26-ročný Zdenko Kubáň z Malatinej.

Murina stál na chodníku a auto zastalo. „Pán starosta, idete domov? Poďte, zveziem vás,“ povedal mu Zdenko Kubáň. Mladého muža práve zvolili za starostu Malatinej, ktorá je štyri kilometre od Osádky. Susedné oravské dediny sa tak stali obcami, v ktorých mali najmladšieho a najstaršieho starostu na Slovensku.

Ešte v aute sa ho pýtal, ako ho má volať. „Rozmýšľal som, ujo Murina, starosta, alebo inak? Tak sme si radšej hneď potykali a problém bol vyriešený,“ spomína najstarší starosta. Jedno majú spoločné, obaja sú hudobníci. Ten mladší hrá na gitare.

Zdenko Kubáň (28) bol v Malatinej, koncovej obci v doline medzi kopcami, bežný chlapec. Odmalička sa však zaujímal o dianie v dedine. „Keď som chodil v zime na autobus do školy, ráno som sa brodil na zastávku po kolená v snehu. Prišiel som do polovice cesty a mal som mokré nohavice. S chlapcami sme debatovali, prečo tú cestu neodhrnú, či to starosta nevie vyriešiť. Takýchto drobností sa hromadilo,“ spomína na svoje začiatky.

V roku 2002 sa rozhodol, že situáciu v dedine chce zlepšiť a bude kandidovať za starostu. Lenže ostal sklamaný. Starosta nemôže mať podľa zákona menej ako 25 rokov. V obci bol politický klub KDH, tak ho oslovili, či by nechcel byť aspoň obecným poslancom. Chcel, zapísali ho na kandidátku a obyvatelia ho zvolili.

Prvé týždne boli pohroma

Vtedy už bol živnostníkom, neskôr sa zamestnal v telekomunikáciách a v obci sa stal neplateným zástupcom starostu. „Od roku 2003 som cítil, že v budúcnosti môžem byť kandidátom KDH na starostu, tak som sa na to začal pripravovať. Aj sa stalo a v roku 2006 som vyhral voľby, dostal som dvakrát viac hlasov ako protikandidát,“ hovorí.

Pôvodný starosta mu po voľbách odovzdal kľúče a Kubáň týždeň chodil po obecnom úrade, skúšal, ktorý kľúč pasuje do ktorých dverí. Musel si urobiť skúšky kuriča, aby mohol obsluhovať obecnú kotolňu.

Začiatky mal mimoriadne náročné. „Bol som vo funkcii asi dva týždne a prišla pohroma. Strašný vietor, drôty elektrického vedenia sa prekrížili a elektrina vypadla. Jeden z poslancov je elektrikár, tak sme začali kontrolovať rozvodné skrine. Boli úplne hrdzavé, deravé. Rozhodol som sa, že to opravíme a odstavil som na štyri dni verejné osvetlenie. V zime už o piatej nevidieť, ľudia museli chodiť do kostola potme. Viete si predstaviť, koľko telefonátov som mal? Nadávali mi, že mladý, čo si to za starosta, pár dní vo funkcii a dovolíš si odstaviť osvetlenie. Ale opravili sme ho a odvtedy s ním nemáme problémy,“ spomína na prvé týždne vo funkcii.

Generál na vojne

A ako rieši snehovú kalamitu, ktorá ho kedysi ako žiaka trápila? Tvrdí, že keď idú ľudia ráno o piatej-šiestej do roboty, cesty sú už odhrnuté. Obnovil školu, pripravuje detské ihrisko, rekonštrukcie ciest. Kedysi mávali v Malatinej jednu kultúrnu akciu ročne, v súčasnosti pripraví len za jedno leto päť-šesť akcií.

Jeho dedina je v doline v nadmorskej výške 803 metrov, má 850 obyvateľov. Z kopca nad Malatinou vidieť do Martina, na Roháče, Nízke Tatry. Starostom je na rozdiel od Osádky na plný úväzok.

Zdenko Kubáň študuje politológiu na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave. Je ženatý, má dcéru. Jeho mama Zdenka bola krajčírka, otec automechanik a rodičia majú dnes malé hospodárstvo. Mama o ňom vraví, že v detstve bol dobré dieťa, len sa nechcel bicyklovať. Radšej za bicyklami behal.

„V škole mal dobré výsledky, učiteľky v základnej aj strednej škole boli spokojné. Na vojne bol ako generál. Viete, čo vyviedol? Keď starší šikanovali nováčikov, tak si obliekol uniformu majora a šiel robiť poriadky. Nemal rád, keď niekto niekomu ubližuje. Prišiel v tej uniforme, starších poriadne vyhrešil, o chvíľu bolo všetko v poriadku. No keď zistili, kto skutočne je, musel utiecť a zamknúť sa v kancelárii.“ Keď doma neskôr povedal, že chce kandidovať za starostu, mama sa oňho bála: „Zdenko, teraz sú kadejakí ľudia, aby ti neublížili.“ On povedal, že keď sa už rozhodol, ide do toho, ak prehrá, nič sa nestane.

V montérkach

Deň volieb si Zdenka Kubáňová pamätá ako dnes: „Bol 2. december, druhá fatimská sobota. Ráno sme šli do kostola, modlili sme sa, aby konečne zvolili za starostu človeka, ktorý nebol komunista. Druhý syn bol vo volebnej komisii. O
polnoci prišiel domov a hovorí - vyhral Zdeno. Panenka Mária, ty si ma vyslyšala! Na druhý deň sme šli zasa do kostola a s ľuďmi sme si gratulovali, akoby sa mal začať v dedine nový život.“

Zatiaľ jej nikto z obyvateľov nevyčítal, že by jej syn bol zlý starosta, brániť ho nemusí. Iba občas sa ľudia pristavia a pýtajú sa, kedy bude hotové napríklad detské ihrisko. „Vždy im hovorím, že doteraz dala obec milióny na školu, na finančné vyrovnanie pozemkov pod futbalovým ihriskom, takže treba robiť postupne.“

Najmladší starosta býva v úrade vždy perfektne oblečený, topánky má vyleštené. Ale ani dnes nemá problém obliecť si montérky, a keď treba, s rovesníkmi rozbíjať kamene.

RICHARD FILIPKO:
FOTO: PETER KORČEK
Posledná úprava Utorok, 19 Máj 2009 17:11
 

Meniny má

Včera : Anabela
Dnes : Jana
Zajtra : Tichomír

Fotogáléria Foto

Kotlik_2010...
Kotlik_2010_057Kotlik_2010_057

Reklamné banery

Trasa Valašskej Kultúry
Poslanecký klub EĽS
Práca v Európe
Oficiálna stránka Obce Malatiná, Powered by ApliSoft Joomla! and designed by SiteGround ApliSoft web hosting